Tesnou bránou: Zamyslenie na deň 12.6.2020

1.Kráľov 1,28-53
28 Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Vo šla ku kráľovi a postavila sa pred neho. 29 Kráľ sa zaprisahal: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil z každého súženia, 30 dnes uskutočním to, čo som ti prísahou na Hospodina, Boha Izraela, sľúbil, že tvoj syn Šalamún má kraľovať a zasadnúť po mne na môj trón. 31 Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou k zemi, vzdala kráľovi poctu a povedala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky! 32 Potom kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi kňaza Cádóka, proroka Nátana a Benáju, syna Jójádovho. Tí sa dostavili pred kráľa 33 a kráľ im povedal: Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu a odveďte ho ku Gíchónu. 34 Tam ho kňaz Cádók a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Potom pôjdete za ním. A on nastúpi a posadí sa na môj trón. On bude kraľovať po mne, lebo jeho som ustanovil za knieža nad Izraelom i nad Júdom. 36 Nato Benája, syn Jójádov, odpovedal kráľovi: Amen. Nech to potvrdí Hospodin, Boh môjho pána, kráľa! 37 Ako bol Hospodin s mojím pánom, kráľom, nech je aj so Šalamúnom, a nech ešte viac vyvýši jeho trón ako trón môjho pána, kráľa Dávida. 38 Kňaz Cádók, prorok Nátan, Benája, syn Jójádov, Keretejci a Peletejci odišli, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gíchónu. 39 Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stánku, pomazal Šalamúna, a keď zatrúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún! 40 A všetok ľud šiel za ním, ľudia pískali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu. 41 Počul to Adónija aj všetci pozvaní, ktorí boli s ním, práve keď skončili hodovanie. Keď Jóáb počul hlas rohu, povedal: Prečo je taký rozruch v meste? 42 Kým hovoril, dobehol Jonatán, syn kňaza Ebjátára. Adónija mu povedal: Poď, lebo si udatný muž a zvestuješ dobré veci. 43 Jonatán však Adónijovi odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil Šalamúna za kráľa. 44 Kráľ poslal s ním kňaza Cádóka, proroka Nátana, Benáju, syna Jójádovho, Keretejcov a Peletejcov, posadili ho na kráľovu mulicu 45 a kňaz Cádók s prorokom Nátanom ho pomazali za kráľa pri Gíchóne. Potom odišli odtiaľ naradostení, takže je vzrušené celé mesto. Odtiaľ ten krik, ktorý ste počuli. 46 A Šalamún už aj sedí na kráľovskom tróne. 47 Ba aj kráľovi sluhovia prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech učiní tvoj Boh ešte slávnejším meno Šalamúnovo nad tvoje meno a nech vyvýši jeho trón nad tvoj trón. A kráľ sa uklonil na svojom lôžku 48 a povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý dal dnes môjmu potomkovi zasadnúť na môj trón, takže som to mohol vidieť na vlastné oči. 49 Nato sa preľakli a vstali všetci pozvaní, ktorí patrili k Adónijovi, a odišli každý svojou cestou. 50 Aj Adónija sa bál Šalamúna; vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára. 51 Vtedy oznámili Šalamúnovi: Hľa, Adónija sa bojí kráľa Šalamúna, drží sa rohov oltára a vraví: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, že nevydá svojho služobníka na smrť mečom. 52 Šalamún povedal: Keď sa dokáže statočným, ani vlas sa mu neskriví, ale ak sa nájde pri ňom niečo zlé, zomrie. 53 Nato poslal kráľ Šalamún, aby ho odviedli od oltára. Keď prišiel a poklonil sa kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov!

Rešpektujme Božiu vôľu. Po návšteve proroka Nátana a Batšeby sa Dávid ujíma slova a koná. V prvom rade vzdáva úctu a vďaku Hospodinovi za Jeho vykúpenie „z každého súženia“ (v. 29), a tak uskutočňuje sľub daný Batšébe. V podstate plní sľub Hospodinovi, lebo On si vyvolil Šalamúna. „Zo všetkých mojich synov… vyvolil si môjho syna Šalamúna, aby zasadol na trón Hospodinovho kráľovstva nad Izraelom“ (1Kron 28,5). Na základe Božieho výberu nariaďuje korunováciu svojho následníka. Aj samozvaný kráľ Adónija musí uznať Dávidovo rozhodnutie, že právoplatným kráľom je Šalamún. – – I nám sa niekedy zdá, akoby Pán Boh na nás zabudol a veci sa nediali tak, ako by sme si priali.