Tesnou bránou: Zamyslenie na deň 15.2.2020

1.Korinťanom 9,7-18
7 Kto kedy vojenčí na vlastné trovy? Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stádo, a nepožíva mlieko od stáda? 8 Či to hovorím (len) po ľudsky? Či to nehovorí aj zákon? 9 Veď je napísané v Mojžišovom zákone: Nezaviažeš volovi hubu, keď mláti! Či sa Boh stará (len) o voly? 10 Alebo či to nehovorí pre nás všetkých? Veď pre nás je napísané: Oráč má orať v nádeji a mlatec mlátiť v nádeji na podiel. 11 Keď sme my rozsievali medzi vami duchovné, či je takou veľkou vecou, keď žneme telesné? 12 Ak iní majú u vás toto právo, prečo nie tým viac my? Ale my sme nepoužili toto právo; áno, všetko znášame, len aby sme neprekážali evanjeliu Kristovmu. 13 Či neviete, že tí, čo pri svätých veciach pracujú, zo svätých vecí aj jedia, a ktorí slúžia pri oltári, z oltára majú podiel? 14 Tak to nariadil aj Pán, aby z evanjelia žili tí, čo zvestujú evanjelium. 15 Ale ja som z toho nepoužil nič. Ani toto som nenapísal preto, aby sa pri mne tak dialo; lebo lepšie by mi bolo umrieť, než aby mi niekto zmaril túto chválu. 16 Lebo keď kážem evanjelium, to nie je chválou pre mňa, to je moja povinnosť; beda by mi bolo, keby som nekázal evanjelium. 17 Lebo mám odmenu (len vtedy), keď to činím dobrovoľne, ale ak nedobrovoľne, bolo mi to zverené len ako úrad. 18 Akú odmenu mám teda? Že keď kážem evanjelium, predkladám ho bezplatne, aby som nevyužil svoje právo pri evanjeliu.

Šírenie evanjelia nadovšetko. Vedomé zriekanie sa svojich nárokov a práv je dnes naozaj len výnimočné. Písmo Sväté nás učí, že tí, ktorí sa dali povolať do služby evanjelia „naplno“, ktorí verne a obetavo „sejú, sadia, orú, …pasú stádo, …stavajú…“, majú nárok na zaopatrenie, na svoj podiel, na mzdu. Toto vyučovanie je určené najmä nám, ktorí v duchovnej „službe a práci naplno“ nie sme. Pre tých, ktorí v takejto službe sú, má Písmo Sväté aj varovné príklady neprimeraných nárokov (Éli a jeho synovia). No a pre všetkých nás je tu pozoruhodný postoj apoštola Pavla, ktorý sa pri svojej misijnej práci v Korinte vedome vzdal svojich oprávnených nárokov (!). Pavel usúdil, že tam to bude takto lepšie (vieme, že neskôr, ako väzeň vďačne prijal zaopatrenie od Filipských…). V Korinte (aj Efeze) zapojil do práce aj svoje ruky (Sk 18,3; 20,34) a spoľahol sa na nebeskú odmenu. Vedel, že Pán nič neprehliadne a že žiadna poctivá, zodpovedná a obetavá práca na Božom diele nezostane Ním neodmenená. Buďme vďační za pracovníkov, ktorí si „nevydupávajú“ všetky svoje nároky a práva – a sami takí buďme! – a zároveň neupierajme a nezáviďme, ale doprajme iným to, čo im právom patrí! Nech veci – potreby a starosti – pozemského života nikoho z nás neoberajú o duchovné požehnanie a nebeskú odmenu (Mat 6,19-21; 2Tim 4,7-8).
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás zaopatruješ. Či už tým, že si nám dal zdravé ruky a rozum na prácu, alebo prostredníctvom bratov a sestier. Prosíme, daj nám srdcia vnímavé pre potreby slúžiacich a očistené od závisti. Amen.
Pieseň: ES 475
Autor: Jozef Budaj

Kráčajme vo svetle Hospodina! Izaiáš 2,5
Veď viete, aký je čas, že už nastala hodina, aby ste sa prebudili zo spánku. Teraz je totiž naša spása bližšie, ako keď sme uverili. Noc pokročila a deň sa priblížil. Rimanom 13,11-12

1.Korinťanom 1,26-31 :: Modlíme sa za: Hrušovo (Ri)