Tesnou bránou: Zamyslenie na deň 19.5.2022

Jonáš 4,1-11
1 Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa. 2 I modlil sa k Hospodinovi: Ó, Hospodine, či som nehovoril o tom, keď som bol ešte vo svojej krajine? Preto som chcel skôr ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že Ty si Boh milostivý a ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote; Ty oľutúvaš nešťastie. 3 A teraz, Hospodine, vezmi môj život, lebo mi je lepšie zomrieť, ako žiť. 4 Hospodin riekol: Či si sa právom rozhneval? 5 Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od neho; urobil si tam chatku a sedel pod ňou v tieni, aby uvidel, čo sa bude v meste diať. 6 Vtedy Hospodin, Boh, dal vyrásť ricínovníku, a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou, a tak ho vytrhol z jeho nevôle. Jonáš sa ricínovníku veľmi zaradoval. 7 Ale na druhý deň za svitania Boh nastrojil červa, ktorý napadol ricínovník, a ten vyschol. 8 Keď vyšlo slnko, nastrojil Boh horúci východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a žiadal si zomrieť hovoriac: Lepšie mi je zomrieť, ako žiť. 9 Boh riekol Jonášovi: Či si sa právom rozhneval pre ricínovník? A on odvetil: Právom som sa rozhneval, až na smrť. 10 Tu povedal Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul; 11 a mne nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi tým, čo je napravo a čo naľavo, a k tomu mnoho dobytka?

Nádherná Božia milosť. To, že Pán Boh je milostivý, vieme. A radi to počujeme. No nie veľmi radi sme milostiví aj my voči iným ľuďom. Už Pán Ježiš o tom verejne hovoril v podobenstve O nemilosrdnom sluhovi (Mt 18,23-35). Dnes máme pred sebou Jonáša, ktorý sa nahneval. Prečo? Lebo Pán Boh sa rozhodol Ninivčanom odpustiť. O čom celá táto situácia vypovedá? Po prvé o tom, že sme naozaj „len“ ľudia a hodnotíme len to, čo vidia naše oči. Nie je pre nás jednoduché byť celkom oddaní Pánu Bohu, viac sme oddaní „úspechu“ Cirkvi, než Božej vôli. A to nás vedie k sebectvu. Pretože Jonášova reakcia bola dôsledkom sebectva. Myslel viac na seba, ako na Ninivčanov. A aj keď ich nabádal k pokániu, vnímal pritom svoje postavenie proroka, ktorý ohlasuje súd, no ten napokon neprišiel. A po druhé, táto situácia vypovedá veľa o našom nebeskom Otcovi. Jeho reakcia je plná súcitu a zhovievavosti k Jonášovi a plná lásky, milosti a odpustenia k Ninivčanom. Božia láska k človeku presahuje naše chápanie, je väčšia, než akékoľvek naše zásluhy, či postavenie. Skláňa sa k človeku, Cirkvi i k národom a ide až na Golgotu. Príbeh Jonáša je pre nás výzvou pozrieť sa ďalej, ako len „na špičku svojho vlastného nosa“ a s vďačnosťou túto Božiu milosť a lásku nielen osobne prijímať, ale dopriať ju a tešiť sa z nej aj u ľudí, ku ktorým sme poslaní.
Modlitba: Drahý nebeský Otče, ďakujeme Ti za Tvoju lásku voči nám. Za množstvo milosti i odpustenia, ktoré sme prijali z Tvojich rúk. A ďakujeme, že nás vysielaš do tohto sveta, aby sme prinášali dar Tvojej lásky ľuďom v ňom. Napĺňaj nás vďačnosťou za to, že zachraňuješ dodnes! Amen.
Pieseň: ES 332
Autor: Monika Beňová

Zabudol Boh na zmilovanie, odoprel v hneve Svoje milosrdenstvo? Žalm 77,10
Kde sa však rozmohol hriech, tam sa ešte väčšmi rozmohla milosť. Rímskym 5,20

1.Korintským 14,6-9.15-19 •  Modlíme sa za: Kráľovce – Krnišov (HoS)