Marek 7,31-37
31 Keď (Ježiš) opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia. 32 Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho. 33 On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uší a slinou sa mu dotkol jazyka. 34 Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Effatha! to jest: Otvor sa! 35 I otvorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne. 36 I prikázal im (Ježiš), aby nikomu nehovorili; ale čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali. 37 A náramne žasli hovoriac: Všetko dobre učinil; aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.
Skúste si to celé predstaviť… vžiť sa do tohto biblického príbehu z pohľadu tohto človeka. Okolo mňa je nejaký nezvyčajný ruch. Čo sa deje? Prečo ma dvíhajú na nohy? Ústa sa im otvárajú akosi rýchlejšie, ako inokedy… Čo sa deje? Prečo je tu tak veľa ľudí? Kam ma to vedú a prečo sú takí vzrušení? Čo je to za muža uprostred toho davu? Nikdy v živote som ho nevidel? Prečo ma k Nemu vedú? Oni ma naozaj vedú k Nemu… čo mám robiť? Prečo ma vedie von zo zástupu? Kam ma to vedie? Kto to vlastne je? Neotvára ústa. Prečo nič nehovorí? Asi Mu povedali, že nepočujem. Čo to robí? Prečo mi dáva prsty do uší? Asi Mu naozaj povedali, že nepočujem. Prečo mi dáva svoju slinu na jazyk? Asi Mu povedali, že ani nerozprávať neviem. Kam sa to teraz pozerá? Čo tam hore vidí? Už aj ústa otvoril… Čo je to? To je zvuk, to sú hlasy… Ja POČUJEM! Veď ja mám myšlienky na jazyku! Ja ROZPRÁVAM! Toľko teda predstava – aspoň tá moja, čo asi pociťoval, ako to asi prežíval. Dôležitá je pointa – Pán Ježiš. Ten, ktorého ten človek nikdy nevidel a už vôbec o Ňom nepočul – On ho uzdravil. My všetci, aj keď možno počujeme a možno máme rozviazaný jazyk, všetci potrebujeme Kristov uzdravujúci dotyk, aby sme mohli počuť srdcom viery a hovoriť jazykom veriaceho srdca. Effatha!
Modlitba: Ďakujeme, Ježišu, že uzdravuješ. Ďakujeme, že sa Ti môžeme zveriť a vyliečiš naše duše, možno aj telá. Odpusť, že Ti niekedy málo veríme a potom nemôžeš konať viac. Prispor nám viery. Amen.
Pieseň: ES 548
Autor: Matej Alcnauer
Mojžiš hovorí Pánovi: Pozri, veď tento národ je tvoj ľud! 2.Mojžišova 33,13
Pavol píše: Boh vás povolal naším evanjeliom, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista. 2.Tesaloničanom 2,14
Ján 4,19-26 :: Modlíme sa za: Spišské Vlachy (Ta)
