Tesnou bránou: Zamyslenie na deň 20.7.2022

Ján 6,52-59
52 I hádali sa Židia medzi sebou: Ako nám tento môže dať jesť svoje telo? 53 Riekol im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Ak nejete telo Syna človeka a nepijete Jeho krv, nemáte života v sebe. 54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56 Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa. 58 To je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, nie aký jedli otcovia, a umreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. 59 Toto povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume.

Chlieb z neba: manna, či Ježiš? „Ako nám tento môže dať jesť Svoje telo?“ – pýtame sa so Židmi, aj s učeníkmi. Áno, na ceste životom potrebujeme pokrm a nápoj. Nie, aby sme sa prejedali, ani preto nie, aby sme plytvali Božími darmi. Pripúšťame, že spoločné chvíle s rodinou, či s priateľmi pri stole a jedle sú dobré aj pre naše vzájomné vzťahy. Vieme si predstaviť Božiu starostlivosť o Svoj ľud na ceste púšťou, ktorý sýtil mannou z neba, dával mu vodu – hoci aj zo skaly. – – Aj Ježiš stoloval s ľuďmi. S colníkmi, farizejmi, s tisíckami, ktoré nasýtil pod holým nebom, či so Svojimi učeníkmi. To všetko sa dialo, takpovediac, na pozemskej ceste človeka. Na ceste poznamenanej hriechom a končiacej sa smrťou. No práve na nej počujeme Ježišovo: „Ja som chlieb života“; „Moje telo je pravý pokrm a Moja krv je pravý nápoj“. Slová o bytostnom spoločenstve s Ním. Slová vedúce ďalej, ako je naše pozemské stolovanie. On prišiel od Svojho Otca – z neba, aby sa nám stal cestou zo smrti do života. Akoby nám hovoril: Idem s vami po vašej ceste hriechu a smrti, ale Svojím slovom, konaním, utrpením, smrťou na kríži a vzkriesením – touto odpúšťajúcou a obetujúcou sa láskou vám otváram cestu do večného spoločenstva s Mojím Otcom. Z tohto Daru Jeho „súbytia“ – s nami a v nás – sýťme svojho ducha každý deň!
Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si Chlebom života! Ďakujem, že sýtiš naše vnútro a udržiavaš v nás večný život. Odpusť, že sa často viac sústredím na časné veci, než na tie Tvoje, ktoré sú nepominuteľné! Napĺňaj nám srdcia túžbou po Tebe! Amen.
Pieseň: ES 300
Autor: Dušan Kováčik

Ty si moje útočisko a záštita, na Tvoje slovo čakám. Žalm 119,114
Stotník Mu na to povedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Matúš 8,8

Galaťanom 1,13-24 •  Modlíme sa za: Neded (DNS)