Jeremiáš 19,1-13
1 Takto riekol Hospodin: Choď, kúp si hlinený krčah od hrnčiara, vezmi so sebou niektorých zo starších ľudu i zo starších kňazstva, 2 vyjdi do údolia Ben Hinnóm, ktoré je pri vchode do Črepinovej brány, a hlásaj tam slová, ktoré ti poviem. 3 Hovor: Počujte slovo Hospodinovo, judskí králi a obyvatelia Jeruzalema: Takto riekol Hospodin, Boh Izraela: Ajhľa, ja privediem takú pohromu na toto miesto, že každému, kto o tom počuje, bude hučať v ušiach, 4 pretože ma opustili, znešvárili toto miesto a kadili iným bohom, ktorých nepoznali ani oni, ani ich otcovia, ani králi Júdu, a naplnili toto miesto krvou nevinných. 5 Vystavali Baalove výšiny, aby spaľovali svojich synov ohňom ako spaľovanú obeť, čo som neprikázal ani nenariadil, ba ani na um mi to neprišlo. 6 Preto, hľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď sa toto miesto nebude viac menovať Tófet alebo údolie Ben Hinnóm, ale Údolie vraždy. 7 Zmarím radu Júdu a Jeruzalema na tomto mieste, pozrážam ich mečom pred ich nepriateľmi, a to rukou tých, ktorí im siahajú na život; ich mŕtvoly dám nebeskému vtáctvu a poľnej zveri za pokrm. 8 Toto mesto urobím hrôzou a výsmechom; každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa nad jeho ranami. 9 Nakŕmim ich mäsom vlastných synov a mäsom vlastných dcér, takže jeden bude jesť mäso druhého pri obliehaní a trápení, ktorým ich stiesnia ich nepriatelia a tí, čo im siahajú na život. 10 Potom rozbi krčah pred očami mužov, ktorí pôjdu s tebou, 11 a povedz im: Takto vraví Hospodin vojov: Podobne rozbijem tento ľud a toto mesto, ako rozbíjajú hrnčiarsku nádobu, ktorú už nemožno opraviť. Pochovávať budú v Tófete pre nedostatok miesta na pochovávanie. 12 Takto naložím s týmto miestom – znie výrok Hospodinov – i s jeho obyvateľmi, aby som toto miesto urobil podobným Tófetu. 13 Domy Jeruzalema a domy judských kráľov budú poškvrnené ako miesto Tófetu, totiž všetky domy, na strechách ktorých kadili celému voju nebies a úliatby obetovali iným bohom.
Nemusíš byť rozbitý. Jeremiášov čin rozbitia je varovaním pre Boží ľud, ktorý nechodí po rovných cestách, odklonil sa od Hospodina. Je smädný po svetských veciach. Tento čin proroka chce varovať práve vodcov ľudí. Kam ich vediete? Akú pastvu im dávate? Aký džbán požehnania im ponúkate? Je zvláštne, že v kapitole predtým sa píše o hrnčiarovi. Istotne to nie je náhoda. Hrnčiar tvorí z hliny nádobu. Nedarí sa mu to. Možno by mohol takúto nádobu aj vypáliť a chyby a nedostatky prekryť náterom, glazúrou. No Pán Boh takto nekoná. On nás robí dokonalými nádobami. Pokiaľ Mu dovolíme, aby na nás vplýval, sme dobrou nádobou. Možno dobrým krčahom. Niekedy však zatúžime po inom obsahu duchovného života. Chceme v niečom poslúchať Pána Boha a v niečom byť nezávislí – sami sebou. A tak sa v nás miešajú dve podstaty. Boh sa však nenechá vysmievať. On nebude spolupracovať s diablom. Vtedy sa totiž pre Neho stávame nádobou, ktorá nie je použiteľná. Už ju len rozbiť. Je nakazená jedom – hriechom. Pán Boh nás varuje. Nemusíš byť rozbitý. Odovzdaj sa ako ťa stvoril Hospodin, ale aj obsah vnútra Jemu! Ježiš prichádza do nášho stredu a napĺňa ho darmi Ducha Svätého. Dovoľ Mu sceliť ťa a nedovoľ diablovi, aby ťa pomaly rozkladal, až kým sa nerozbiješ! Boh je Bohom jednoty a pokoja, a nie chaosu a nepokoja.
Modlitba: Odpusť, Bože, že dovoľujem diablovi a hriechu, aby ma menili. Prosím, daj mi vieru, ktorá bude sústredená iba na Teba a nepodľahne zlu. Daruj srdce pevné a jednotné v poslušnosti Tebe. Amen.
Pieseň: ES 493
Autor: Viktor Sabo
Potom si ľahol a zaspal pod kručinou. Zrazu sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ Vstal, teda, a najedol sa i napil a posilnený tým pokrmom putoval štyridsať dní a štyridsať nocí až na Boží vrch Horeb. 1.Kráľov 19,5.8
Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. 2.
