Tesnou bránou: Zamyslenie na deň 23.4.2020

1.Petrov 1,1-12
1 Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným, ktorí ako cudzinci žijú v diaspore v Ponte, Galácii, Kapadókii, Ázii, Bitýnii 2 a ktorých Boh Otec vopred poznal, Duch posvätil, aby boli poslušní a skropení krvou Ježiša Krista. Milosť a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami! 3 Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej: 4 k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach vám, 5 ktorých moc Božia zachováva vieru na spasenie pripravené zjaviť sa v poslednom čase. 6 Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, 7 aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. 8 Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, 9 dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší. 10 Po tomto spasení túžili a pátrali proroci, ktorí prorokovali o milosti vám pripravenej. 11 Pátrali totiž, na ktorý a na aký čas Duch Kristov, ktorý prebýval v nich, oznamoval utrpenia pre Krista a slávu po nich. 12 A bolo im zjavené, že nie sebe, ale vám poslúžili tým, čo teraz vaši zvestovatelia evanjelia oznamujú vám v moci Ducha Svätého, poslaného z neba, na čo túžia hľadieť anjeli.

Viera aj v utrpení. Tak znie názov perikopy, z ktorej je vzatá väčšina na dnes určeného textu Písma Svätého. Apoštol adresoval svoj list kresťanom, ktorí žili ako výrazná menšina v oblasti Malej Ázie – v dnešnom Turecku. Pohanská väčšina nebola mladej cirkvi priaznivo naklonená. Vieme, že kresťania boli priamo prenasledovaní. A v situáciách rôznych pokušení – ako to nazýva apoštol – mali kresťania prejavovať radosť. Dôvodom je znovuzrodenie pre večný život, získané Kristovým vzkriesením. Dnes už vďaka Pánu Bohu aspoň u nás nemusíme žiť ako kresťania v utrpení. Napriek tomu máme pocit, ako keby sme žili uprostred sveta, do ktorého nepatríme. Ako cudzorodé telesá. Naša viera je okolo nás pravidelne skúšaná posmechom, urážkami a rôznym znevýhodnením. Čo je to však oproti väzeniu, mučeniu, či poprávam – teda dennej realite, ktorú museli znášať kresťania v prvých storočiach? Veď večnosť aj nám ponúka nepomerne viac, ako pominuteľné hodnoty tohto sveta. Zamerajme sa preto v časoch skúšok na toto zasľúbenie záchrany! Uvaľme naše starosti na nášho Pána a budeme sa vedieť tešiť aj vo chvíľach navštívenia!
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že Ty nás s láskou vedieš. S láskou ku svetu. Preto musíme niekedy trpieť, aby to svetu pomohlo. Odpusť, že niekedy máme radšej svoje pohodlie, než Tvoju lásku, ktorá prichádza s rozumným utrpením. Amen.
Pieseň: ES 475
Autor: Norbert Hajský

Utvoril som ťa, si mojím služobníkom, Izrael, nezabudnem na teba. Izaiáš 44,21
Preto nestrácajte dôveru, lebo bude bohato odmenená. Hebrejom 10,35

Ján 17,9-19 :: Modlíme sa za: Lučenec (No)