Skutky apoštolov 3,1-10
1 V modlitebnú hodinu o tretej popoludní vystupovali Peter a Ján do chrámu. 2 Práve priniesli muža, chromého od narodenia, ktorého každý deň kládli ku chrámovým dverám, takzvaným Krásnym, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. 3 A ten, keď videl Petra a Jána vstupovať do chrámu, prosil si od nich almužnu. 4 Peter a Ján zahľadeli sa uprene na neho a povedali: Pozri na nás! 5 I podíval sa pozorne na nich, lebo dúfal, že dostane niečo od nich. 6 I povedal mu Peter: Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď! 7 Nato ho chytil za pravú ruku a zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby, 8 takže vyskočil, postavil sa na nohy, chodil a vošiel s nimi do chrámu, chodil poskakujúc a chváliac Boha. 9 A všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha. 10 I poznali ho, že je to ten, čo sedával pri chrámových Krásnych dverách a prosieval o almužnu; a zachvátil všetkých údes a vytrženie nad tým, čo sa s ním stalo.

Čo je zázrakom tejto chvíle? Nezamerajme sa, ako obvykle, na akt zázraku, ale na akt MILOSRDENSTVA, ktoré poukazuje viac na Majstra, než na zázrak samotný. Zrak učeníkov nemohol minúť osobu a stav chudáka pred chrámom. Nie, cieľom nebolo „ukázať“ Božiu moc v praxi, upútať pozornosť nadprirodzeným činom. Určite to patrilo k potvrdzovaniu autority Krista a apoštolov: „… aj vy budete činiť takéto divy“– deleguje im Pán autoritu Svojej moci. To, čo je podstatou, tak trochu ukrytou za nadprirodzenou realitou, je veličina milosrdenstva Božieho Kráľovstva. Milosrdenstvo Majstra sa prenieslo na Jeho učeníkov. Mnohí sa dnes pokúšajú Majstra v „zázrakológii“ napodobniť, a pritom zabúdajú, že dôležité je tu niečo iné. Aj v našej spiritualite sa to môže stať, ak povýšime obrad, rituál, liturgiu, či tradície nad Toho, ktorý je ukrytý za tým všetkým. Božie milosrdenstvo často vyznávame svojimi ústami, ale naše oči nevidia rany sveta, a preto ruky nič neurobia na ich zmiernenie, či nápravu. Koľko chromých, málo-mocných, žobrajúcich a živoriacich je na tomto svete?! Sme tu pre nich? Neľakajte sa, neposielam cirkev do Afriky, Indie, nie, biedy je dosť aj u nás! Už ako starý muž si uvedomujem, že sme stále veľmi uzavretou, kostolnou cirkvou bez vonkajších skutkov milosrdenstva. Náš duchovný život je predovšetkým o nás samých a na druhých nemáme čas! Rany tohto sveta stoja mimo obzor našich očí! Zmeňme to, nasledujme v milosrdenstve svojho Majstra… !
Modlitba: Odpusť, Ježišu, že sa viac zameriavame na samoúčelné náboženstvo, ako na milosť! Odpusť, že sa viac podobáme na farizejov, ako na Teba! Naplň nás Tvojou mysľou, aby sme spoločne konali dobro! Amen.
Pieseň: ES 552
Autor: Ľubomír Badiar

Ty si dobrý, Pane, ochotný odpúšťať. Oplývaš milosťou voči tým, čo k tebe volajú. Žalm 86,5
Raz sa Ježiš na niektorom mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa.“ Lukáš 11,1

1.Korintským 14,1-5.27-40 :: Modlíme sa za: Lazy pod Makytou (Tu)