Tesnou bránou: Zamyslenie na deň 31.1.2020

1.Korinťanom 4,6-13
6 Toto však, bratia, vzťahoval som na seba a na Apolla ako podobenstvo pre vás, aby ste sa na nás naučili: Nič nad to, čo je napísané! – aby sa nikto nevychvaľoval jedným proti druhému. 7 Veď ktože ti prisudzuje prednosť? A čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si dostal, čo sa chváliš, ako by si nebol dostal? 8 Už ste sa nasýtili; už ste zbohatli; bez nás ste počali kraľovať – no, len by ste kraľovali, aby sme aj my spolu s vami kraľovali! 9 Lebo tak sa mi zdá, že nám, apoštolom, vykázal Boh posledné miesto ako odsúdeným na smrť; veď sme sa stali divadlom svetu, aj anjelom aj ľuďom. 10 My sme blázni pre Krista, a vy rozumní v Kristovi. My slabí, a vy silní; vy slávni, a my znevažovaní. 11 Až do tejto hodiny aj hladní sme, aj smädní, aj nahí, aj bití, aj bez prístrešia, 12 aj sa namáhame, pracujúc vlastnými rukami; zlorečia nám, a my dobrorečíme; prenasledujú nás, a my trpíme; 13 hanobia nás, a my sa im prihovárame. Sme ako smeti sveta, vyvrheľmi všetkých až dosiaľ.

Pýcha Korinťanov a pokorenie apoštolov. Kresťanský zbor v Korinte založil asi v r. 51 apoštol Pavol so Silvánom a Timoteom a pôsobil tam asi rok a pol. Prácu začínal „i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený“ (1K 2,3), bola však značne úspešná. No, len čo Pavol odišiel, zbor sa začal deliť podľa učiteľov (Pavol, Apollo, Kéfas-Peter) a nastali aj roztržky – vieroučné, či týkajúce sa praktického života, ktoré Pavol rieši v listoch do Korintu. – – Aj dnes tu (žiaľ) máme roztržky. No nekonajme ako Korinťania, ale ako Pavol! Pavol Korinťanov napomína, aby sa vymanili zo svetského spôsobu myslenia v dvoch veciach: 1. V 6. v. zdôrazňuje dôslednú vernosť učeniu Ježiša Krista: „aby neučili nič nad to, čo je napísané!“ Ide o múdrosť Božieho spásonosného plánu skrze Kristovu smrť na kríži – to je tá najdôležitejšia duchovná múdrosť! 2. Táto Božia múdrosť je pre svet bláznovstvom, a potom aj učitelia tejto zvesti sú považovaní za bláznov (v. 10: „My sme blázni pre Krista… vy slávni a my znevažovaní“). Aj napriek tomuto znevažovaniu a pokoreniu je však Pavol plný odhodlania zvestovať svojho Pána, brániť Jeho učenie a byť Božím nástrojom.
Modlitba: Odpusť, Bože, že príliš vzhliadame na ľudí, hoci len Ty si dobrý a všetko skutočné dobro prichádza len a len od Teba. Prosíme, daj sa nám poznať viac a viac, aby sme prirodzene – z novej prirodzenosti vyvyšovali len Teba – a to s radosťou. Amen.
Pieseň: ES 316
Autor: Zuzana Valeková

Anna odpovedala: Iba dušu som si vylievala pred Hospodinom. 1.Samuel 1,15
Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. 1.Petrov 5,7

Kološanom 1,24-29 :: Modlíme sa za: Holíč (My)