Tesnou bránou: Zamyslenie na deň 8.5.2020

1.Petrov 5,1-7
1 Starších medzi vami napomínam ako spolustarší a svedok Kristových utrpení i účastník slávy, ktorá sa má zjaviť: 2 Paste Božie stádo, ktoré je u vás, nie s nevôľou, ale dobrovoľne, ako Boh chce; nie pre nečistý zisk, ale ochotne. 3 Ani nie, ako by ste panovali nad dedičstvom, ale buďte vzorom stádu, 4 a keď sa zjaví Arcipastier, dostanete nevädnúci veniec slávy. 5 Podobne mladší, poddaní buďte starším. A všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. 6 Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. 7 Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.

Recept. Slovo ap. Petra je návodom, ako prežiť požehnaný život v službe Pánovi. Peter v naliehavej prosbe adresovanej duchovným pastierom zdôrazňuje, ako brať Pánom zverenú službu (starať sa o ovečky vo svojom stáde) s radosťou i s túžbou pásť ich podľa Božieho srdca. Keď ovečky aj pastier spoločne zápasia o obojstranne láskavé a úprimné vzťahy, kde je viditeľná láska Božia, tam Pán udeľuje Svoje požehnanie. Je vzácne, keď si bratia a sestry navzájom pomáhajú a s láskou nesú bremená jedni druhých. Keď prechádzame utrpením, nikdy sa neutiekajme do samoty a ústrania! Lebo nepriateľ sa rád zameriava predovšetkým na opustené obete. Úprimné a verné spoločenstvo bratov a sestier vo viere je nesmiernym požehnaním pre každé osamelé srdce. Sme povolaní k láske – lásku žiť a lásku niesť do sveta nelásky, ako mocné svetlo nádeje pre všetky osamelé a opustené duše v tomto konzumnom svete. Náš Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus je nám v tom všetkým na veľké svedectvo. On nás všetkých – nehodných a biednych – miloval večnou láskou až za hrob. Buďme radostnými a požehnanými svedkami Jeho lásky všade tam, kam nás postavil.
Modlitba: Ďakujem, Bože, že dávaš lásku pri novom zrodení ducha. Lásku k Tebe a k blížnym. Hlavne k tým, ktorých máme viesť na ceste do Večných pastvín Kristových. Odpusť, keď Ducha uhášame a žijeme podľa ega na škodu všetkých. Amen.
Pieseň: ES 265
Autor: Magdaléna Peniašteková

Kiež sa prejaví na mne tvoje zľutovanie, aby som žil. Žalmy 119,77
Šimonova svokra ležala v horúčke. Hneď mu o nej povedali. Ježiš k nej pristúpil, chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Horúčka ju opustila. Marek 1,30-31

1.Mojžišova 1,24-31 :: Modlíme sa za: Modra-Kráľová (Ba)