Zoom: Horší priebeh covidu máme kvôli neandertálcom

Sú to naši predkovia. Dnes vieme, že neandertálci boli nielenže oveľa múdrejší, šikovnejší a vyspelejší, ako sme si ešte pred desaťročiami mysleli, vieme aj to, že dodnes v sebe nosíme nejakú časť neandertálskych génov.

A práve tieto gény môžu byť teraz problémom: zdá sa totiž, že niektoré z nich môžu súvisieť s ťažkým priebehom nového ochorenia Covid-19.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, čo majú spoločné naše pozostatky po neandertálcoch s novým koronavírusom, zistíme, že fosfán na Venuši sme objavili zrejme už pred desaťročiami a vyberieme sa aj za Maymi a veľkým objavom, ktorý urobili slovenskí vedci.

Krátke správy z vedy

Nová experimentálna liečba rakoviny dokáže zničiť rakovinové bunky v rovnakej miere ako chemoterapia. A to všetko bez použitia akýchkoľvek liekov. Kľúčom sú nanotechnológie, presnejšie nanočastice oxidu kremičitého, ktoré vedci prezliekli za jednu z esenciálnych aminokyselín, ktorú potrebujú aj zhubné bunky.

Astronómovia narazili na dôkaz, že planéty začínajú vznikať už v dobe, keď sa ich materská hviezda v systéme ešte iba formuje. Ukazujú to zábery mladučkého systému IRS 63, ktorý sa nachádza asi 470 svetelných rokov ďaleko od Zeme v súhvezdí Hadonos.

Mravce zrejme dokážu používať nástroje na to, aby sa vyhli utopeniu. Druh Solenopsis richteri používa piesok, aby získal tekutú potravu z nádob, v ktorých by sa mohol utopiť. Takéto sofistikované využívanie nástrojov pritom dosiaľ u zvierat nebolo pozorované.

Niektoré planéty vo vesmíre sú lepším miestom na život ako je naša Zem. Dodnes vedci už narazili na desiatky exoplanét, ktoré môžu mať lepšie podmienky alebo ktoré obiehajú okolo výhodnejšej hviezdy. Vedci týchto 24 telies nazvali superobývateľné planéty a všetky sú vzdialené viac ako sto svetelných rokov.