Inšpirujme sa príbehom slepca Bartimeja a príďme k Ježišovi, keď nás on sám volá. A urobme to isté, čo Bartimej, keď začal vidieť: šiel za ním po ceste.

Dáva zmysel pripraviť sa na životné obdobie, do ktorého sa máme posunúť. Schopnosť správne uchopiť a aktívne prežiť tieto prechody do nových období sa nám určite zíde na konci...

V Božej Vinici je viac cítiť radosť ako námahu, sebarealizáciu či uspokojenie. Je dobré pracovať v Pánovej Vinici.

Pravá re-kreácia by mala viesť k silnej duchovnej aktivite – prehodnoteniu postojov, názorov, vzťahov – teda k niečomu, na čo nemáme v každodennom zhone čas.

To, čo človeka robí naozaj ľudským, je jeho schopnosť milovať – teda to, čo z neho dostane to najlepšie.

Pán Boh má schopnosť vidieť nás duchovným röntgenom – pozná naše city, pocity, vnútorné uvažovanie, boje i prehry.

Čas je komodita, ktorú dostávame do daru. A my máme tento dar čo najviac naplniť večnosťou.

Prosme Krista, aby nás pretvoril zvnútra. Aby nám ukázal, kadiaľ ísť.

Vianoce nás majú priblížiť k Bohu i k svojmu blížnemu; sú to spojené nádoby.

Ešte prijať úprimnú modlitbu s túžbou po Radosti a Pokoji a Vianoce sa môžu začať.

Veľkorysosť, štedrosť a nezištnosť, to sú tradičné kráľovské vlastnosti.

Do akej miery Kristus kraľuje v mojom srdci?

Každá nová generácia má spoznať, že nerobí nič nové, ak moderným jazykom vyjadruje tradičné hodnoty.

Slúžme tým, ktorí sú nám najbližšie.

Slúžme tým, ktorí sú nám najbližšie.

Ktosi raz povedal: Najlepším dôchodkom sú dobre vychované deti.

Ktosi raz povedal: Najlepším dôchodkom sú dobre vychované deti.

Svetlo zapálenej lampy či sviečky je symbolom večného života, ktorý máme žiť už tu.

Zo staroby môžeme urobiť akýsi súkromný kláštor – s modlitbou, tichom a rozjímaním.

Mladosť nieje životným úsekom, ale stavom duše.

Pre svätého Františka príroda nebola božstvo, ale stvorenie. Toto vnímanie jeho spirituality nám pomôže správne chápať svet okolo nás.

Uvedomujme si, že každý moment je pri nás niekto, kto nám ponúka nadprirodzenú ochranu a pomoc.

Náš jazyk a naša reč majú veľké schopnosti. Vážiť slová je prejavom múdrosti a zrelosti.

Láska má mať prednosť pred ľudským zákonom.

Kresťanstvo ponúka víťazstvo života nad smrťou.

Príležitosť priamo zachrániť niekomu život je veľmi zriedkavá; drobných príležitostí však máme dostatok.

Prosme Nanebovzatú Pannu Máriu, nech sa za nás pri našej ceste do večnosti prihovára u svojho Syna.

Všetko máme od Pána Boha a on chce, aby sme to rozdávali.

K hodinkám, ktoré máme na našej ruke, môžeme získať aj čas pre naše srdcia.

Náš život má zmysel a my sme schopní nechať po sebe nejaký znak.

Môžeme, či priam musíme posilniť našu vieru. Ak sa nám to podarí, všetky naše kríže sa zmenia na naše požehnania.

Detskú radosť znova nájdeme, keď si uvedomíme, že menej je niekedy viac.

Niekedy nie je odpoveď na naše modlitby to, čo získame, ale to, čo strácame – a práve takto získame najviac.

Dávajme prednosť tomu, čo si to naozaj zaslúži: vzťahom, a nie veciam; duchu a nie hmote.

To, čomu ráno venujeme naše prvé myšlienky, v nás zanechá stopu po celý deň.

Sústreďme sa v pôste na upratovanie nášho vnútra.

Ak začneme v našom srdci “kopať” hlbšie, aj hmotný svet nám bude ukazovať ešte viac radosti, dávať viac zmyslu a prinášať viac naplnenia.

Pri premenení chleba a vína na Telo a Krv je to ten istý Kristus ako pred 2000 rokmi na vrchu Tábor, ktorý sedí po pravici svojho Otca, ktorý pozval...

Skutočné náboženstvo je snaha urobiť lepším seba samého.

Ak nám niekde chýba pokoj, radosť, úcta, spolupráca, ľudskosť, prinesme to tam a žime to v našom vlastnom živote.

Zmenu sveta máme začať od seba.

Náš vlastný pokoj a radosť sú “vedľajšími produktmi” našej snahy prinášať pokoj a radosť do života tých druhých.

Pri každých Vianociach sme bližšie k večnosti.

Vyberme sa počas vianočného lockdownu do našich duší, do našich vzťahov. Urobme si výlet do našej modlitby. A budeme fascinovaný krásou duchovného sveta.

Vianoce sú pozvánkou, aby sme my – noví Adamovia a nové Evy – napravili to, čo naši rodičia v Raji pokazili.

Celý náš život je približovaním sa k Bohu. A Boh sa približuje k nám.

Odpustenie nám dáva výbornú príležitosť posunúť sa dopredu, dokonca upevniť vzťah s inými ľuďmi. Je to príležitosť uvedomiť si, že sa navzájom potrebujeme.

Ten, ku ktorému kráčame, už v skutočnosti kráča s nami.

Ak sa držíme správnych hodnôt a Božích príkazov, získame istotu, že dôjdeme až do nebeského cieľa.

Ježiš nám dnes chce povedať, aby sme všetci boli “milosti plní”.

Pán Boh od nás nechce žiadne svadobné dary. On sám nás obdaruje – dá nám celé kráľovstvo.

Ľudská skúsenosť a celkom osobitne kresťanstvo ponúka nadčasové víťazstvo Prozreteľnosti – permanentný šťastný koniec.

Štedrosť a veľkodušnosť nie je o jedle či veciach. Pán Ježiš začal tým, že dal svoj čas a staral sa o celého človeka, jeho dušu i telo.

Nech v našom živote neprestáva platiť, že dobrému človeku konanie dobra spôsobuje radosť.

Najlepší dar, ktorý môžu deti dostať, sú ich milujúci sa rodičia.

Ako dnes dáme ľuďom okolo nás najavo, že pre nás majú veľkú cenu?

Každá kresťanská duša má priniesť na svet Boha.

Pravá láska si neberie, ale dáva.

Boh už našiel nás a teraz chce, aby sme hľadali Jeho a veľmi rád sa nechá nájsť.

K trpiacemu človeku často prichádzame s prázdnymi rukami, no práve nimi sa ho môžeme dotknúť, pohladiť, objať.

Ján Krstiteľ pre Krista “stratil hlavu”. A nám ukázal, že sa to oplatí.

Viera je najkrajší a najhlbší spôsob vnímania a videnia sveta.

Vždy, keď sme pokúšaní a zvolíme si dobro, stávame sa silnejšími a zrelšími osobnosťami.

Keď Boh dáva seba, dáva všetko.

Múdrosť je výsledkom každodenných rozhodnutí, ktoré z mladého chlapca urobia múdreho starca.