Jakubov list 1:1
káže Marek Tomašovič

Vitajte v ambulancii jedného z najlepších kardiológov. Vaša diagnóza je vážna, ale tento doktor vás má príliš rád na to, aby bol ticho. Ale spolu s tvrdými správami o chorobe, vám zároveň ponúka aj nádej – zhojený a scelený život je možný. Existuje liek na našu chorobu.

Evanjelium podľa Matúša 12:1-15
káže Ján Verčimák

Nábožný ľudia si často kresťanstvo predstavujú ako súbor naboženckých pravidiel, príkazov a zákazov. Takéto kresťanstvo uvaľuje na kresťanov neznsiteľá brameno náboženckosti, ktoré nevládzeme niesť. Ježiš pozíva k sebe pravé tých ktorý sú unavený s dodržiavania ľudských náboženckých predpisov, aby si pri ňom odpočinuli pretože Ježiš pokorný a tichý srdcom. Ježišove láskave pozvanie je ti len preto, lebo on niesol na sebe Boží hnev.

Evanjelium podľa Matúša 11:20-30
káže Tomáš Henžel

V Matúšovi 11:20-30 počujeme Ježišove vážne varovanie pred prichádzajúcim súdom aj Ježišove volanie prísť ku Nemu.

Prvý list Korinťanom 1:10-2:6
káže Martin Kaščák

Na čom postavíme našu prácu, vzťahy, službu a život neskutočne záleží. Apoštol Pavol si je vedomí, že sme pokúšaní stavať na hocičom, čo vyzerá silnejšie a múdrejšie, ale v skutočnosti je tou pravou Božou múdrosťou a mocou obyčajné evanjelium Ježiša Krista.

Daniel 3
káže Bohuš Vasiľ

Vládne Boh aj v tomto svete? Je prítomný v našich utrpeniach, ktoré súvisia s realitou toho, že sme v pokazenom svete? Daniel 3 nám ukazuje, že Boh je prítomný a vládne aj keď sa zdá, že vládnu bohovia tejto doby.
Preto ostaň verný zvrchovanému a prítomnému Bohu, napriek utrpeniu, ktoré to vyvoláva.

Jonáš 1:1-2:11
káže Marek Tomašovič

V toto Veľkonočné ráno sa pozrieme na jeden príbeh v Starej zmluve, cez ktorý uvidíme záchranu, ktorá je pevná a istá bez ohľadu na to, čo nás zaskočí – aj keby to mala byť samotná smrť!

Evanjelium podľa Matúša 28:16-20
káže Marek Tomašovič

Ak naše životy sú naplnené Božou prítomnosťou, ktorá sa prelieva do našich vzťahov, postupne, kúsok po kúsku, Božia prítomnosť začne napĺňať celé naše mesto. To je túžbou Zboru Cirkvi bratskej *v Trnave*, aby aj skrze nás Božia prítomnosť napĺňala celú Trnavu. Ako? Tým, keď učeníci Ježiša budú získavať učeníkov Ježiša.

Evanjelium podľa Jána 4:27-42
káže Dominik Svitel

Evanjelium podľa Jána 4:1-26
káže Miroslav Balala

Každý z nás sa rodí smädný. Voda, ktorou sa snažíme uhasiť svoj smäd, je pritom tak často slanou vodou, po ktorej sme ešte smädnejší.
Poďme spolu ku studni, kde Ježiš hovorí o živej vode, po ktorej už nevysmädneme.

Zjavenie Jána 21:1-5
káže Marek Tomašovič

Trajektóriou ľudstva je ísť stále viac a viac na východ od Edenu. Stále viac a viac sa vzďaľovať Bohu. Ak niekedy cítiš, že tento svet nie je tvojím domov; ak cítiš vo svojich kostiach či srdci, že toto nie je svet, pre ktorý si bola stvorená, tak máš pravdu. Nie je. Vektor života každého z nás ukazuje preč od Boha, smerom na východ od Edenu. Sme na úteku… Tou skľučujúcou otázkou je, či to ešte niekedy bude inak? To je vlastne hlavná zápletka Biblie: Môžu svätý Boh a hriešny človek opäť spolu žiť? Budú ešte niekedy milujúci Boh a rebelujúci človek zase spolu?

Žalmy 2
káže Ján Henžel

Hospodin je zvrchovaným Kráľom, ktorý dosadí svojho Kráľa/Mesiáša. Je v našom najlepšom záujme, aby sme Ho milovali.

Zjavenie Jána 21:22-22:5
káže Marek Tomašovič

Žijeme si svoje životy vo svojom meste, ideme ďalej svojimi dňami a ani na chvíľu sa nezamyslíme, či toto všetko je naozaj všetko. Alebo je tu viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať? Kresťanská viera hovorí, že je – a volá nás, aby sme zanechali svoje koláčiky z blata a vymenili ich za skutočnú božskú hostinu. Pokračujeme v našej sérii o vízii zboru CB Trnava.

Evanjelium podľa Jána 19:10-16
káže Marek Tomašovič

Kráľovské mesto a Malý Rím – to je Trnava v skratke. Bez týchto dvoch slov vo vízii nášho zboru (Malý Rím) by túto víziu a opis mohol použiť ktokoľvek a kdekoľvek. Lenže my nechceme byť ktokoľvek a kdekoľvek. Chceme byť živým kresťanským spoločenstvom práve v tomto našom meste! Dnes sa budeme práve nad týmto zamýšľať – aké je naše mesto a aké je naše miesto v ňom.

List Filipanom 2:12-14
káže Marek Tomašovič

Po predchádzajúcej kázni by sa mohlo zdať, že teraz máme mať len zalomené ruky a čakať – veď hriešnosti sa nezbavíme a svätosť nedosiahneme. Nejako len prežiť, nejako to dožiť. Ale mýlili by sme sa. Preto po tejto fráze „omilostení hriešnici“ v našej vízií nasleduje to, že toto spoločenstvo omilostených hriešnikov je NA CESTE. Čo všetko sa skrýva za tým opisom? Keď je človek na ceste, tak už nie je tam, kde bol, ale zároveň ešte stále nie je tam, kam ide. Už, ale ešte nie. A práve tomuto miestu v pohybe sa dnes pokúsime lepšie porozumieť.

Prvý Jánov list 1:5-2:2
káže Marek Tomašovič

„Omilostení hriešnici“ – Keď sme o tejto vízii hovorili na stretnutí členov nášho zboru, tak práve nad touto frázou vznikla polemika. Naozaj sa chceme práve takto označiť? V tom jeden z členov zboru povedal: „Podľa mňa to má riadnu guráž, ak si nejaká Cirkev dá hneď do svojho popisu, že je hriešna – hlavne keď sa Cirkev dnes zvykne často tváriť sväto a bezchybne.“ A tak sme si povedali, že to tam na just dáme! Lebo toto slovné spojenie „omilostení hriešnici,“ je silným koncentrátom evanjelia. To, čo tým (ne)myslíme, o tom je táto kázeň.

List Hebrejom 10:24-25
káže Marek Tomašovič

Aké zámery má Boh s týmto mladým a malým zborom v tomto našom meste? Dnes začíname novú sériu kázní, ktorá sa volá „Kto sme?“ Nad otvoreným Božím slovom budeme spolu rozmýšľať nad tým, prečo a ku čomu Boh volá tento mladý a malý zborček. Našu víziu začíname tým, že „Sme spoločenstvo…“ Ale akým spoločenstvom chceme byť? Čím má byť charakteristické? To nás dnes bude učiť list Hebrejom.

Vízia zboru CB Trnava: Sme spoločenstvo omilostených hriešnikov na ceste z Malého Ríma do Nového Jeruzalema. Túžime, aby Božia prítomnosť napĺňala naše životy, vzťahy, a aj skrze nás celú Trnavu.

Žalmy 127
káže Miroslav Balala

Návrat do práce bol možno pre niektorých príjemný a pozvoľný. A možno práve naopak zažívate to, že práca je namáhavá a musíte na ňu vynaložiť veľké úsilie. Od čoho závisí úspech v práci? A aké je Božie miesto v práci a oddychu? Aj na to budeme hľadať odpoveď v Žalme 127.

Skutky apoštolov 9:1-31
káže Martin Kaščák

Evanjelium podľa Jána 1:29-34
káže Marek Tomašovič

Ján Krstiteľ nám chce niečo ukázať. V tom celom texte je len jedno jediné sloveso v rozkazovacom spôsobe – „Hľa!“ Ján chce uchopiť našu pozornosť, chce aby sa naše očné buľvy obrátili smerom, ktorým ukazuje jeho prst. Čo nám chce tak veľmi nástojčivo ukázať? – To, kým je tento Ježiš.

Evanjelium podľa Jána 1:14-18
káže Marek Tomašovič

Ako by ste opísali Boha? Keď sa ťa tvoj syn opýta: „Tati, ako vyzerá Boh?“, alebo keď sa ťa dcéra opýta: „Mami, aký je Boh?“, akú odpoveď dáš? Alebo keď ti tvoj kolega v práci povie: „To akože fakt veríš v Boha, ktorého si nikdy nevidel?“ Možno niekto z tvojej rodiny počas Vianoc nadhodí: „Povedz mi viac o tom Bohu, v ktorého veríš…“ – ako by si ho opísal? Ako by si im ho predstavil, vykreslil pred očami?

Evanjelium podľa Jána 1:9-13
káže Marek Tomašovič

Pokračujeme v adventnej sérii “Svetlo Vianoc”. Naposledy sme skončili tým, že Svetlo prichádza. Dnes sa pozrieme na to, ako naň zareagujeme. Sú v podstate len dve možnosti: buď sa pred ním skryjeme a zavrieme si oči, alebo ho prijmeme a vstúpime do jeho svetla. Čo však v tomto Svetle uvidíme? Čo nájdeme, keď Boh „zažne svetlo“ v našom srdci? Ku čomu nás volá?

Evanjelium podľa Jána 1:1-9
káže Marek Tomašovič

Ježišov príchod nebol náhly a bez ohlásenia. Každá stránka Starej zmluvy predpovedala jeho príchod. A len tí, ktorí vedeli, že žijú v tme, ho spoznali, keď ho uvideli. Keď do ich tmavého sveta zasvietilo jeho svetlo života. Počas tohtoročného adventného obdobia a Vianoc budeme spolu v evanjeliu podľa Jána obdivovať to pravé Svetlo Vianoc – lebo v narodení Ježiša Krista do nášho tmavého sveta nám zasvietilo Božie svetlo nádeje a záchrany. Do nášho tmavého sveta zasvietilo svetlo jeho Slova.

Evanjelium podľa Lukáša 12:13-22
káže Marek Tomašovič

Dnes, vďaka rekordnej inflácii, peniaze strácajú svoju hodnotu v priamom prenose. Pred očami nám miznú. Aký postoj ku peniazom, či času, majú nasledovníci Ježiša z Nazaretu? Každému z nás Boh zveril dve komodity, o ktorých je každý z nás presvedčený, že ich nikdy nemá dosť: čas a peniaze. Ako každá cesta, aj Cesta učeníctva nás niečo bude stáť. Cestovné náklady na tejto Ceste učeníctva sú vysoké a zaplatiť ich dokáže len štedré srdce, ktoré samo okúsilo a spoznalo Božiu štedrosť. A tá len potom ďalej presakuje skrze nás ďalej do sveta okolo nás.

Evanjelium podľa Marka 10:32-45
káže Marek Tomašovič

Cesta učeníctva je služobnou cestou a jednou z identít Ježišových učeníkov je tá, že sú to služobníci.

Evanjelium podľa Marka 2:23-28
káže Miroslav Balala

Keby sa vás zajtra kolega v práci spýtal, prečo ste dobrovoľne strávili polovicu dňa na bohoslužbách, ako by ste mu odpovedali? Čo vás sem doviedlo? Túžba byť s priateľmi, alebo partner, besiedka pre deti, alebo to, že potrebujete povzbudenie do ďalšieho týždňa? Prečo sme sa radšej nestretli niekde pod štítom a nepodnikli výstup naňho, keď už v utorok nastane uzávera chodníkov? Alebo prečo nevyužiť tento deň, keď je doma tak veľa práce? Či už dobrať posledné časti u úrody, pripraviť dvor na zimu, dokončiť fasádu alebo opraviť podlahu? Alebo možno dovariť nedeľný obed, alebo využiť tento deň na oddych podľa našich predstáv? A možno ste tu preto, že túžite zažiť odpočinok na ceste nasledovania.

Na každú cestu potrebujeme nejaké palivo. Keď ideme autom navštíviť rodičov, potrebujeme do neho natankovať benzín, prípadne naftu alebo LPGčko, alebo dnes niektorí už aj nabíjajú batériu. Keď ideme peši na túru po horách, tam nám benzín či powerbanka veľmi nepomôžu, ale za to sa hodí horúci čaj z termosky, alebo osvedčená horalka. Dodajú silu na cestu. Čo nás však posilňuje na ceste za Ježišom? Život kresťanskej viery je život učeníctva – nasledovania Ježiša z Nazaretu. A ako za ním deň za dňom kráčame, čo nám dodá potrebnú silu kráčať vpred? Aký je ekvivalent benzínu či horalky pre našu vieru? Čo s naším hladom na ceste? Nad tým sa dnes budeme zamýšľať.

Aké hviezdy nás povedú vpred na ceste učeníctva? Aký kompas nám pomôže udržať ten správny smer? Mapu nepotrebujeme, ak cieľ vidíme priamo pred sebou – ale čo ak sa nachádzame uprostred hustého lesa, čo ak je náš zrak oslabený hustou hmlou, alebo zastretý čiernou tmou? Ako máme verne nasledovať Ježiša, keď sa cítime stratení a dezorientovaní vo svete okolo nás? Potrebujeme cestovnú mapu.

Biblia má jednu dobrú správu – evanjelium. Komu ale je táto správa určená? Kto ju potrebuje? Niekedy máme v Cirkvi pomýlenú predstavu o tom, že evanjelium je akosi bránou ku viere, ale po ceste potom kráčame už po vlastných. Lenže Písmo nás učí, že evanjelium je bránou, cestou, aj cieľom! Ten, kto sa vydá nasledovať Ježiša nikdy neopustí evanjelium, nikdy z neho nevyrastie a nikdy z neho nezmaturuje. Všetci a stále potrebujeme evanjelium.

Väčšina z nás pri nákupe nečíta Všeobecné obchodné podmienky. Len dúfame, že sú férové a nič nás neprekvapí. Ako je to ale s nasledovaním Ježiša? Má nejaké zamlčané podmienky, skryté poplatky? Niečo drobným písmom na spodku zadnej strany? Vôbec nie. Jeho podmienky sú jasné, priame a stručné, lebo nemá čo skrývať. Chce všetko.

Čo to znamená, byť kresťanom, učeníkom a nasledovníkom Krista? Z čoho vyviera a ako vyzerá život človeka, ktorý kráča za Ježišom? Tomu sa chceme venovať túto jeseň v novej sérii kázní „Cesta učeníctva“. No nechceme len teoretizovať – chceme byť v nej praktickí a skúmať svoj život. Sedí s tým, k čomu nás povoláva Kristus? Uspokojíme len sa s označením “kresťan,” alebo chceme byť učeníkmi Ježiša Nazaretského?

Aggeus 2:1-9
káže Tomáš Henžel

Je dôležité, či Ježiš naozaj vstal z mŕtvych? Nie je jedno, či sa Veľkonočná nedeľa naozaj stala, keď máme Veľký piatok? Veď ak „Je dokonané!“ (Ján 19:30), načo potrebujeme Veľkonočnú nedeľu a vzkriesenie? Apoštol Pavol práve na toto odpovedá v liste, ktorý napísal do zboru v meste Korint. Niektorí tam pochybovali o tom, či vôbec vzkriesenie existuje. Nebolo to tak, že Ježiš „vstal z mŕtvych“ metaforicky, akože v našich srdciach? Pavlovi to nestačí. Hovorí, že ak neexistuje vzkriesenie, tak ani Kristus nebol vzkriesený a to vedie ku trom márnostiam.

Prvý list Korinťanom 15:11-22
káže Marek Tomašovič

Je dôležité, či Ježiš naozaj vstal z mŕtvych? Nie je jedno, či sa Veľkonočná nedeľa naozaj stala, keď máme Veľký piatok? Veď ak „Je dokonané!“ (Ján 19:30), načo potrebujeme Veľkonočnú nedeľu a vzkriesenie? Apoštol Pavol práve na toto odpovedá v liste, ktorý napísal do zboru v meste Korint. Niektorí tam pochybovali o tom, či vôbec vzkriesenie existuje. Nebolo to tak, že Ježiš „vstal z mŕtvych“ metaforicky, akože v našich srdciach? Pavlovi to nestačí. Hovorí, že ak neexistuje vzkriesenie, tak ani Kristus nebol vzkriesený a to vedie ku trom márnostiam.

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Izraeliti mali na prvý pohľad všetko: zasľúbenú zem, oltár, chrám, opevnenie – obnova ako sa patrí! No aj napriek tomu niečo chýbalo. Problém bol ten, že z exilu sa vrátili úplne rovnakí, ako doňho šli, a tak páchajú rovnaké hriechy svojich otcov. Chceli nový začiatok, ale dostali rovnaké výsledky. Prečo? Lebo chceli nový začiatok, no so starým srdcom; novú vonkajšiu realitu, no so starou vnútornou realitou.

Jeremiáš 31:31-34
káže Marek Tomašovič

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Izraeliti mali na prvý pohľad všetko: zasľúbenú zem, oltár, chrám, opevnenie – obnova ako sa patrí! No aj napriek tomu niečo chýbalo. Problém bol ten, že z exilu sa vrátili úplne rovnakí, ako doňho šli, a tak páchajú rovnaké hriechy svojich otcov. Chceli nový začiatok, ale dostali rovnaké výsledky. Prečo? Lebo chceli nový začiatok, no so starým srdcom; novú vonkajšiu realitu, no so starou vnútornou realitou.

Prečo len Nehemiáš neskončil svoje pamäti 12. kapitolou? Prečo pokračoval? 13. kapitola Nehemiáša nám nastavuje zrkadlo, do ktorého sa nechceme pozrieť; je to kapitola, ktorú nechceme čítať. Ale musíme, pretože tak, ako sa oni veľmi rýchlo dokázali odvrátiť od svojho Boha, tak rýchlo a ľahko to hrozí aj nám. História sa ešte stále opakuje. Na čo dávať pozor, aby sme nekráčali v ich šľapajách?

Nehemiáš 13:4-31:0
káže Marek Tomašovič

Prečo len Nehemiáš neskončil svoje pamäti 12. kapitolou? Prečo pokračoval? 13. kapitola Nehemiáša nám nastavuje zrkadlo, do ktorého sa nechceme pozrieť; je to kapitola, ktorú nechceme čítať. Ale musíme, pretože tak, ako sa oni veľmi rýchlo dokázali odvrátiť od svojho Boha, tak rýchlo a ľahko to hrozí aj nám. História sa ešte stále opakuje. Na čo dávať pozor, aby sme nekráčali v ich šľapajách?

V živote máme mnoho vecí, z ktorých sa môžeme tešiť, ale len v Bohu máme nevyčerpateľný zdroj radosti.

Nehemiáš 12:27-47
káže Dominik Svitel

V živote máme mnoho vecí, z ktorých sa môžeme tešiť, ale len v Bohu máme nevyčerpateľný zdroj radosti.

Nehemiáš 10
káže Marek Tomašovič

Pravá ľútosť nikdy nie je bez ovocia, lebo pokánie nás vedie k životu, ktorý je v súlade s Božím slovom. Pokrivené je vyrovnané. Kde sú títo čerství navrátilci z exilu pokrivení a kde potrebujú narovnať? A čo my? Kde sme my pokrčení a potrebujeme byť narovnaní?

Pravá ľútosť nikdy nie je bez ovocia, lebo pokánie nás vedie k životu, ktorý je v súlade s Božím slovom. Pokrivené je vyrovnané. Kde sú títo čerství navrátilci z exilu pokrivení a kde potrebujú narovnať? A čo my? Kde sme my pokrčení a potrebujeme byť narovnaní?

Nehemiáš 9
káže Miroslav Balala

Aká je naša odpoveď na to, keď nás niekto obdaruje? Jedna z prvých je zrejme radosť. Tešíme sa z dobrých darov a vecí, ktoré sú odrazom lásky darcu. No stalo sa vám niekedy, že pri tej radosti z daru ste úplne zabudli na človeka, ktorý vás obdaroval?

Aká je naša odpoveď na to, keď nás niekto obdaruje? Jedna z prvých je zrejme radosť. Tešíme sa z dobrých darov a vecí, ktoré sú odrazom lásky darcu. No stalo sa vám niekedy, že pri tej radosti z daru ste úplne zabudli na človeka, ktorý vás obdaroval?

Je Biblia knihou “o” Bohu, alebo “od” Boha? Koho hlas v nej počujeme, keď z nej čítame?

Nehemiáš 8
káže Marek Tomašovič

Je Biblia knihou “o” Bohu, alebo “od” Boha? Koho hlas v nej počujeme, keď z nej čítame?

O čo nepriateľom Izraela išlo? Chceli zastaviť obnovu hradieb. No Nehemiášovi išlo o viac. Pre neho toto celé bolo vždy len prvým krokom na ceste ku tej pravej obnove – obnove Božieho ľudu. A tak je tento ich príbeh užitočný aj pre nás. My dnes neobnovujeme naše trnavské hradby, ale tento náš trnavský zbor. A aj my na tejto ceste budeme čeliť zastrašovaniu nepriateľa, ktoré príde zvonku, zvnútra, a možno aj zo samotného jadra.

Nehemiáš 6:1-7:4
káže Marek Tomašovič

O čo nepriateľom Izraela išlo? Chceli zastaviť obnovu hradieb. No Nehemiášovi išlo o viac. Pre neho toto celé bolo vždy len prvým krokom na ceste ku tej pravej obnove – obnove Božieho ľudu. A tak je tento ich príbeh užitočný aj pre nás. My dnes neobnovujeme naše trnavské hradby, ale tento náš trnavský zbor. A aj my na tejto ceste budeme čeliť zastrašovaniu nepriateľa, ktoré príde zvonku, zvnútra, a možno aj zo samotného jadra.

Nehemiáš 5
káže Marek Tomašovič

Problémy zvnútra sú tie, ktoré nás ohrozujú oveľa viac, ako tie zvonku. Pokiaľ sme vo vnútri jednotní, nepriateľ vonku bude vždy v nevýhode. Ak sme však vnútorne rozdelení, náš nepriateľ má z polovice vyhraté.

Problémy zvnútra sú tie, ktoré nás ohrozujú oveľa viac, ako tie zvonku. Pokiaľ sme vo vnútri jednotní, nepriateľ vonku bude vždy v nevýhode. Ak sme však vnútorne rozdelení, náš nepriateľ má z polovice vyhraté.

Nehemiáš 3:33-4:17
káže Milan Mitana

Nehemiáš 3:1-32
káže Marek Tomašovič

Načo sú komu hradby? Pred zhruba 700 rokmi trnavčania začali okolo svojho mesta budovať opevnenie. Na jeho stavbu použili až vyše 20 mil. tehál – žiadna malá stavba! Načo toľko úsilia? V tomto mladom, čerstvom slobodnom kráľovskom meste bolo čo chrániť – majetok, domovy a životy jeho obyvateľov. Prečo však Boh poslal Nehemiáša, aby obnovil Jeruzalemské hradby? Čo chránili oni? A je vôbec takýto “neduchovný” zoznam práce akokoľvek relevantný pre nás dnes?

Načo sú komu hradby? Pred zhruba 700 rokmi trnavčania začali okolo svojho mesta budovať opevnenie. Na jeho stavbu použili až vyše 20 mil. tehál – žiadna malá stavba! Načo toľko úsilia? V tomto mladom, čerstvom slobodnom kráľovskom meste bolo čo chrániť – majetok, domovy a životy jeho obyvateľov. Prečo však Boh poslal Nehemiáša, aby obnovil Jeruzalemské hradby? Čo chránili oni? A je vôbec takýto “neduchovný” zoznam práce akokoľvek relevantný pre nás dnes?

Nehemiáš 1-2
káže Marek Tomašovič

Máte aj vy ten pocit, že zakaždým, keď sa vrátime z ďalšieho lockdownu, tak nás je akosi menej? Že z nás sa vráti menej? V texte, z ktorého je dnešná kázeň, je opis Jeruzalema ako mesta, ktorého hradby sú zbúrané a brány zhorené. Odhalené, chabé, bezbranné, ponechané napospas. Máme ešte pri pohľade na seba, zbor, alebo Cirkev nádej, že Boh môže priniesť obnovu a opäť nás vybudovať? Čo nám dáva odvahu ešte dúfať?

Máte aj vy ten pocit, že zakaždým, keď sa vrátime z ďalšieho lockdownu, tak nás je akosi menej? Že z nás sa vráti menej? V texte, z ktorého je dnešná kázeň, je opis Jeru-zalema ako mesta, ktorého hradby sú zbúrané a brány zhorené. Odhalené, chabé, bezbranné, ponechané napospas. Máme ešte pri pohľade na seba, zbor, alebo Cirkev nádej, že Boh môže priniesť obnovu a opäť nás vybudovať? Čo nám dáva odvahu ešte dúfať?

Máte aj vy ten pocit, že zakaždým, keď sa vrátime z ďalšieho lockdownu, tak nás je akosi menej? Že z nás sa vráti menej? V texte, z ktorého je dnešná kázeň, je opis Jeruzalema ako mesta, ktorého hradby sú zbúrané a brány zhorené. Odhalené, chabé, bezbranné, ponechané napospas. Máme ešte pri pohľade na seba, zbor, alebo Cirkev nádej, že Boh môže priniesť obnovu a opäť nás vybudovať? Čo nám dáva odvahu ešte dúfať?

Máte aj vy ten pocit, že zakaždým, keď sa vrátime z ďalšieho lockdownu, tak nás je akosi menej? Že z nás sa vráti menej? V texte, z ktorého je dnešná kázeň, je opis Jeruzalema ako mesta, ktorého hradby sú zbúrané a brány zhorené. Odhalené, chabé, bezbranné, ponechané napospas. Máme ešte pri pohľade na seba, zbor, alebo Cirkev nádej, že Boh môže priniesť obnovu a opäť nás vybudovať? Čo nám dáva odvahu ešte dúfať?

Evanjelium podľa Lukáša 7:36-41
káže Dominik Svitel

Prvý Jánov list 4:7-21
káže Miroslav Balala

Mohlo by sa zdať, že príbeh Noémi, v ktorom sme boli ponorení celý advent, sa skončil. Veď dostala svoj happy-ending. A v podstate áno, ale na konci jej príbehu, v posledných veršoch knihy Rút, dostávame akési „P.S.“, ktoré nám poodokrýva oveľa väčší obraz. Zisťujeme, že príbeh Noémi je síce maličkou, no kľúčovou časťou Božieho veľkého príbehu. Lebo to, čo sme vedeli, že Boh robí pre Noémi a Rút v malom, Boh robí pre nás všetkých vo veľkom.

Rút 4:17-22
káže Marek Tomašovič

Mohlo by sa zdať, že príbeh Noémi, v ktorom sme boli ponorení celý advent, sa skončil. Veď dostala svoj happy-ending. A v podstate áno, ale na konci jej príbehu, v posledných veršoch knihy Rút, dostávame akési „P.S.“, ktoré nám poodokrýva oveľa väčší obraz. Zisťujeme, že príbeh Noémi je síce maličkou, no kľúčovou časťou Božieho veľkého príbehu. Lebo to, čo sme vedeli, že Boh robí pre Noémi a Rút v malom, Boh robí pre nás všetkých vo veľkom.

Všetko sa to končí v poslednej kapitole knihy Rút. Boáz je ochotný byť vykupiteľom, ale dokáže aj vykúpiť? Bude mať Noémi ešte nádej? Alebo jej rod v Izraeli navždy vymrie? V závere tohto napínavého príbehu o vernej láske uvidíme cenu vykúpenia a cieľ vykúpenia.

Rút 4:1-17
káže Marek Tomašovič

Všetko sa to končí v poslednej kapitole knihy Rút. Boáz je ochotný byť vykupiteľom, ale dokáže aj vykúpiť? Bude mať Noémi ešte nádej? Alebo jej rod v Izraeli navždy vymrie? V závere tohto napínavého príbehu o vernej láske uvidíme cenu vykúpenia a cieľ vykúpenia.

Rút 3
káže Tomáš Henžel

Cudzinka Rút nachádza na Boazovom poli neskutočnú štedrú starostlivosť. A je živým dôkazom, že Boh sa prozreteľne a milostivo stará o cudzincoch vo svojom ľude. Náš svet však nie je Boázove pole, a preto sa pýtame naozaj sa Boh stará? V Kristovi vidime, rezolutné – ÁNO.

Rút 2
káže Bohuš Vasiľ

Cudzinka Rút nachádza na Boazovom poli neskutočnú štedrú starostlivosť. A je živým dôkazom, že Boh sa prozreteľne a milostivo stará o cudzincoch vo svojom ľude. Náš svet však nie je Boázove pole, a preto sa pýtame naozaj sa Boh stará? V Kristovi vidime, rezolutné – ÁNO.

Dávno predtým, ako Jozef s Máriou, „svätá rodina,“ vkročili do Betlehema, a dávno predtým, ako proroci vôbec tušili, čo Boh zamýšľa, do Betlehema sa vracala iná rodina. Môžeme ich nazvať tou „prvou svätou rodinou.“ Bola trochu neštandardná, podobne ako Mária a Jozef. Boli to totiž dve vdovy: stará vdova Noémi a jej mladá nevesta, tiež už vdova, Rút. Tieto dve zarmútené a životom doudierané vdovy prichádzajú do Betlehema a skrze ich príbeh Boh dáva do pohybu udalosti, ktoré o tisíc rokov neskôr privedú do Betlehema inú rodinu. Práve tu sa začína Vianočný príbeh.

Dávno predtým, ako Jozef s Máriou, „svätá rodina,“ vkročili do Betlehema, a dávno predtým, ako proroci vôbec tušili, čo Boh zamýšľa, do Betlehema sa vracala iná rodina. Môžeme ich nazvať tou „prvou svätou rodinou.“ Bola trochu neštandardná, podobne ako Mária a Jozef. Boli to totiž dve vdovy: stará vdova Noémi a jej mladá nevesta, tiež už vdova, Rút. Tieto dve zarmútené a životom doudierané vdovy prichádzajú do Betlehema a skrze ich príbeh Boh dáva do pohybu udalosti, ktoré o tisíc rokov neskôr privedú do Betlehema inú rodinu. Práve tu sa začína Vianočný príbeh.

Rút 1
káže Marek Tomašovič

Dávno predtým, ako Jozef s Máriou, „svätá rodina,“ vkročili do Betlehema, a dávno predtým, ako proroci vôbec tušili, čo Boh zamýšľa, do Betlehema sa vracala iná rodina. Môžeme ich nazvať tou „prvou svätou rodinou.“ Bola trochu neštandardná, podobne ako Mária a Jozef. Boli to totiž dve vdovy: stará vdova Noémi a jej mladá nevesta, tiež už vdova, Rút. Tieto dve zarmútené a životom doudierané vdovy prichádzajú do Betlehema a skrze ich príbeh Boh dáva do pohybu udalosti, ktoré o tisíc rokov neskôr privedú do Betlehema inú rodinu. Práve tu sa začína Vianočný príbeh.

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Je príliš jednoduché v našich previneniach zastať na pol ceste: priznať si vinu, chvíľu sa v nej možno zámerne utápať, a tam skončiť. Lenže takáto ľútosť je impotentná, neplodná, neprinesie život ani zmenu, lebo sa nevysporiadava s koreňom problému. Koľko krát sme sa previnili proti Bohu, proti blízkym, proti vlastnej rodine. A síce sme vyjadrili ľútosť nad našimi činmi a boli sme aj zdrvení ich dôsledkami, no smer sme nezmenili. A chyby sme opakovali. A potom sme ľutovali. A znova dookola. Ako teda premeniť skutočnú ľútosť na skutočné pokánie? Ako z hriechu von? Ako zmeniť smer?

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Je príliš jednoduché v našich previneniach zastať na pol ceste: priznať si vinu, chvíľu sa v nej možno zámerne utápať, a tam skončiť. Lenže takáto ľútosť je impotentná, neplodná, neprinesie život ani zmenu, lebo sa nevysporiadava s koreňom problému. Koľko krát sme sa previnili proti Bohu, proti blízkym, proti vlastnej rodine. A síce sme vyjadrili ľútosť nad našimi činmi a boli sme aj zdrvení ich dôsledkami, no smer sme nezmenili. A chyby sme opakovali. A potom sme ľutovali. A znova dookola. Ako teda premeniť skutočnú ľútosť na skutočné pokánie? Ako z hriechu von? Ako zmeniť smer?

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Je príliš jednoduché v našich previneniach zastať na pol ceste: priznať si vinu, chvíľu sa v nej možno zámerne utápať, a tam skončiť. Lenže takáto ľútosť je impotentná, neplodná, neprinesie život ani zmenu, lebo sa nevysporiadava s koreňom problému. Koľko krát sme sa previnili proti Bohu, proti blízkym, proti vlastnej rodine. A síce sme vyjadrili ľútosť nad našimi činmi a boli sme aj zdrvení ich dôsledkami, no smer sme nezmenili. A chyby sme opakovali. A potom sme ľutovali. A znova dookola. Ako teda premeniť skutočnú ľútosť na skutočné pokánie? Ako z hriechu von? Ako zmeniť smer?

Ezdráš 10
káže Marek Tomašovič

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Je príliš jednoduché v našich previneniach zastať na pol ceste: priznať si vinu, chvíľu sa v nej možno zámerne utápať, a tam skončiť. Lenže takáto ľútosť je impotentná, neplodná, neprinesie život ani zmenu, lebo sa nevysporiadava s koreňom problému. Koľko krát sme sa previnili proti Bohu, proti blízkym, proti vlastnej rodine. A síce sme vyjadrili ľútosť nad našimi činmi a boli sme aj zdrvení ich dôsledkami, no smer sme nezmenili. A chyby sme opakovali. A potom sme ľutovali. A znova dookola. Ako teda premeniť skutočnú ľútosť na skutočné pokánie? Ako z hriechu von? Ako zmeniť smer?

Ezdráš 9
káže Marek Tomašovič

V celej knihe sme videli, ako Boh zachraňuje a obnovuje svoj ľud po každej stránke. Už sú bezpečne späť doma v Zasľúbenej zemi. Chrám je opäť postavený. A tak by sme čakali, že posledný príbeh bude o veľkej žúrke na počesť Boha za jeho milosť. Konečne doma. Už je dobre. Lenže… nebolo dobre. Záver knihy končí smutným zistením: národ je späť, ale tak isto aj jeho hriech. A ten (opäť) ohrozuje ich budúcnosť. Ako sa vysporiadajú so svojou vinou? Ako obstoja pred Bohom, pre ktorým nič neskryjeme?

V celej knihe sme videli, ako Boh zachraňuje a obnovuje svoj ľud po každej stránke. Už sú bezpečne späť doma v Zasľúbenej zemi. Chrám je opäť postavený. A tak by sme čakali, že posledný príbeh bude o veľkej žúrke na počesť Boha za jeho milosť. Konečne doma. Už je dobre. Lenže… nebolo dobre. Záver knihy končí smutným zistením: národ je späť, ale tak isto aj jeho hriech. A ten (opäť) ohrozuje ich budúcnosť. Ako sa vysporiadajú so svojou vinou? Ako obstoja pred Bohom, pre ktorým nič neskryjeme?

Ezdráš 8
káže Miroslav Balala

Sú povolaní Bohom a cestu majú schválenú na najvyšších miestach. Napriek tomu to ale neznamená neprítomnosť problémov. História sa opakuje, a tak ako pri prvej vlne „navrátilcov“, aj táto sa stretáva hneď s dvomi problémami. Ako Boží ľud prekoná tieto problémy na ceste do vlasti?

Sú povolaní Bohom a cestu majú schválenú na najvyšších miestach. Napriek tomu to
ale neznamená neprítomnosť problémov. História sa opakuje, a tak ako
pri prvej vlne „navrátilcov“, aj táto sa stretáva hneď s dvomi problémami. Ako Boží ľud prekoná tieto problémy na ceste do vlasti?

Skutky apoštolov 2:1-13
káže Tomáš Henžel

Letnice nie je len zlomová udalosť jednej skupiny ľudí – pre veriacich. Dokonca ani jedného národa, či jednej civilizácie. Ak Ježiš skutočne je na nebeskom tróne, tak pozor! Týka sa to absolutne všetkého a každého. Ak to je objektívne a reálne tak, je jedno čo si o tom myslím ja, či ty.

Letnice nie je len zlomová udalosť jednej skupiny ľudí – pre veriacich. Dokonca ani jedného národa, či jednej civilizácie. Ak Ježiš skutočne je na nebeskom tróne, tak pozor! Týka sa to absolutne všetkého a každého. Ak to je objektívne a reálne tak, je jedno čo si o tom myslím ja, či ty.

Malachiáš 1:1-5
káže Ján Henžel

Boh nám nielen hovorí, že čo od nás očakáva, ale sa nám aj stavia po boku a pôsobí v nás to, čo chce dosiahnuť.Kresťanstvo je láska ku Kristovi. Si vzácny pre Boha – je Boh vzácny pre teba?

Boh nám nielen hovorí, že čo od nás očakáva, ale sa nám aj stavia po boku a pôsobí v nás to, čo chce dosiahnuť.Kresťanstvo je láska ku Kristovi. Si vzácny pre Boha – je Boh vzácny pre teba?

Ezdráš 7
káže Marek Tomašovič

Konečne v 7. kapitole spoznávame autora knihy: zákonníka Ezdráša. Ako čítame čo sa mu dialo, nedá sa uniknúť podozreniu, že ho po celý čas sprevádzala akási neviditeľná ruka a že nemysliteľné bolo zrazu celkom možné. Všetko sa vydarilo. Ako to je možné? Jeho ruky neboli prázdne.

Konečne v 7. kapitole spoznávame autora knihy: zákonníka Ezdráša. Ako čítame čo sa mu dialo, nedá sa uniknúť podozreniu, že ho po celý čas sprevádzala akási neviditeľná ruka a že nemysliteľné bolo zrazu celkom možné. Všetko sa vydarilo. Ako to je možné? Jeho ruky neboli prázdne.

Ezdráš 5-6
káže Marek Tomašovič

Keď sa pred 2500 rokmi Izraeliti po 50 rokoch v exile vrátili späť do svojej Zasľúbenej zeme, vrátili sa s poverením postaviť Bohu dom. Postaviť chrám, v ktorom Boh bude prebývať. Bola to jeho stavba a oni, spolu s kráľom Kýrom, boli tými, skrze ktorých sa mal tento Boží plán realizovať. Na konci tohto stavebného projektu však získali viac ako len nový chrám pre svojho Boha – získali samotného Boha.

Keď sa pred 2500 rokmi Izraeliti po 50 rokoch v exile vrátili späť do svojej Zasľúbenej zeme, vrátili sa s poverením postaviť Bohu dom. Postaviť chrám, v ktorom Boh bude prebývať. Bola to jeho stavba a oni, spolu s kráľom Kýrom, boli tými, skrze ktorých sa mal tento Boží plán realizovať. Na konci tohto stavebného projektu však získali viac ako len nový chrám pre svojho Boha – získali samotného Boha.

V živote vidíme, že slúžiť Hospodinovi nie je ľahké, pretože sme v mnohých veciach pozastavení, alebo aspoň spomalení. Satan sa nás snaží zastaviť a podobne to robil aj Izraelitom, keď stavali Hospodinovi chrám.

V živote vidíme, že slúžiť Hospodinovi nie je ľahké, pretože sme v mnohých veciach pozastavení, alebo aspoň spomalení. Satan sa nás snaží zastaviť a podobne to robil aj Izraelitom, keď stavali Hospodinovi chrám.

Za veľaváženými ľuďmi neprichádzame len tak, ľahkovážne, bez zastavenia sa. Stretnutia s kráľovnou Alžbetou II. alebo s pani prezidentkou SR sú väčšinou naplánované, majú svoj poriadok a postup. A ak je tomu tak pri ľudských osobnostiach a kráľoch, o čo viac potom pri Bohu, ktorý je Pánom pánov a Kráľom kráľov?

Ezdráš 3
káže Marek Tomašovič

Za veľaváženými ľuďmi neprichádzame len tak, ľahkovážne, bez zastavenia sa. Stretnutia s kráľovnou Alžbetou II. alebo s pani prezidentkou SR sú väčšinou naplánované, majú svoj poriadok a postup. A ak je tomu tak pri ľudských osobnostiach a kráľoch, o čo viac potom pri Bohu, ktorý je Pánom pánov a Kráľom kráľov?

Zoznamy sú dôležité. Keď sa narodíme, všetci sme na matrike zapísaní do dlhého zoznamu v knihe narodených. A nakoniec, keď zomrieme, sme zapísaní do posledného zoznamu v knihe úmrtí. A medzi týmito dvoma zoznamami sa naše mená za celý život ocitnú ešte na mnohých iných zoznamoch. To, na akom zozname sa ocitne naše meno má veľký vplyv na náš život. Je však tvoje meno zapísané v tom najdôležitejšom zozname, na akom sa kedy môže ocitnúť?

Ezdráš 2
káže Marek Tomašovič

Zoznamy sú dôležité. Keď sa narodíme, všetci sme na matrike zapísaní do dlhého zoznamu v knihe narodených. A nakoniec, keď zomrieme, sme zapísaní do posledného zoznamu v knihe úmrtí. A medzi týmito dvoma zoznamami sa naše mená za celý život ocitnú ešte na mnohých iných zoznamoch. To, na akom zozname sa ocitne naše meno má veľký vplyv na náš život. Je však tvoje meno zapísané v tom najdôležitejšom zozname, na akom sa kedy môže ocitnúť?

Mnohí sme pripravení na nový začiatok, ale ten nie a nie prísť. V novom začiatku vidíme novú nádej, cítime v ňom možnosť pre lepšiu budúcnosť. Keď sa zdá, že sa nám celý svet zrútil a pochybnosti o Božej láske začínajú napĺňať naše mysle, vtedy nás Boh prekvapí svojou milosťou. Prináša nový začiatok, no starom mieste. Berie nás späť ku odvekým základom, na ktorých jeho ľudia vždy stáli.

V prvej kázni novej série z kníh Ezdráša a Nehemiáša uvidíme Boha ako toho, ktorý prináša nie len nádej na lepšiu budúcnosť, ale ako on sám je tou Nádejou. Vidíme Boha, ktorý pohne celou svetovou ríšou len preto, aby naplnil svoje zámery spásy, ktoré má pre svoj milovaný ľud.

Ezdráš 1
káže Marek Tomašovič

Mnohí sme pripravení na nový začiatok, ale ten nie a nie prísť. V novom začiatku vidíme novú nádej, cítime v ňom možnosť pre lepšiu budúcnosť. Keď sa zdá, že sa nám celý svet zrútil a pochybnosti o Božej láske začínajú napĺňať naše mysle, vtedy nás Boh prekvapí svojou milosťou. Prináša nový začiatok, no starom mieste. Berie nás späť ku odvekým základom, na ktorých jeho ľudia vždy stáli.

V prvej kázni novej série z kníh Ezdráša a Nehemiáša uvidíme Boha ako toho, ktorý prináša nie len nádej na lepšiu budúcnosť, ale ako on sám je tou Nádejou. Vidíme Boha, ktorý pohne celou svetovou ríšou len preto, aby naplnil svoje zámery spásy, ktoré má pre svoj milovaný ľud.

Každé naše previnenie a krivda, ktorých sa dopustíme voči inému človeku prinášajú do našich vzťahov napätie, pod ktorým sa naše vzťahy lámu. Vznikajú medzi nami pukliny, ktoré – ak s nimi nič neurobíme – prerastajú v priepasti. Čo si však máme počať, keď napätie a pukliny objavíme vo svojom vzťahu s Bohom? Keď zas a znova bojujeme s hriechom a vinou? Chcem nám Boh naozaj odpustiť? Ako si tým môžeme byť istí?