Prvý Jánov list 4:7-21
káže Miroslav Balala

Mohlo by sa zdať, že príbeh Noémi, v ktorom sme boli ponorení celý advent, sa skončil. Veď dostala svoj happy-ending. A v podstate áno, ale na konci jej príbehu, v posledných veršoch knihy Rút, dostávame akési „P.S.“, ktoré nám poodokrýva oveľa väčší obraz. Zisťujeme, že príbeh Noémi je síce maličkou, no kľúčovou časťou Božieho veľkého príbehu. Lebo to, čo sme vedeli, že Boh robí pre Noémi a Rút v malom, Boh robí pre nás všetkých vo veľkom.

Rút 4:17-22
káže Marek Tomašovič

Mohlo by sa zdať, že príbeh Noémi, v ktorom sme boli ponorení celý advent, sa skončil. Veď dostala svoj happy-ending. A v podstate áno, ale na konci jej príbehu, v posledných veršoch knihy Rút, dostávame akési „P.S.“, ktoré nám poodokrýva oveľa väčší obraz. Zisťujeme, že príbeh Noémi je síce maličkou, no kľúčovou časťou Božieho veľkého príbehu. Lebo to, čo sme vedeli, že Boh robí pre Noémi a Rút v malom, Boh robí pre nás všetkých vo veľkom.

Všetko sa to končí v poslednej kapitole knihy Rút. Boáz je ochotný byť vykupiteľom, ale dokáže aj vykúpiť? Bude mať Noémi ešte nádej? Alebo jej rod v Izraeli navždy vymrie? V závere tohto napínavého príbehu o vernej láske uvidíme cenu vykúpenia a cieľ vykúpenia.

Rút 4:1-17
káže Marek Tomašovič

Všetko sa to končí v poslednej kapitole knihy Rút. Boáz je ochotný byť vykupiteľom, ale dokáže aj vykúpiť? Bude mať Noémi ešte nádej? Alebo jej rod v Izraeli navždy vymrie? V závere tohto napínavého príbehu o vernej láske uvidíme cenu vykúpenia a cieľ vykúpenia.

Rút 3
káže Tomáš Henžel

Rút 2
káže Bohuš Vasiľ

Cudzinka Rút nachádza na Boazovom poli neskutočnú štedrú starostlivosť. A je živým dôkazom, že Boh sa prozreteľne a milostivo stará o cudzincoch vo svojom ľude. Náš svet však nie je Boázove pole, a preto sa pýtame naozaj sa Boh stará? V Kristovi vidime, rezolutné – ÁNO.

Cudzinka Rút nachádza na Boazovom poli neskutočnú štedrú starostlivosť. A je živým dôkazom, že Boh sa prozreteľne a milostivo stará o cudzincoch vo svojom ľude. Náš svet však nie je Boázove pole, a preto sa pýtame naozaj sa Boh stará? V Kristovi vidime, rezolutné – ÁNO.

Rút 1
káže Marek Tomašovič

Dávno predtým, ako Jozef s Máriou, „svätá rodina,“ vkročili do Betlehema, a dávno predtým, ako proroci vôbec tušili, čo Boh zamýšľa, do Betlehema sa vracala iná rodina. Môžeme ich nazvať tou „prvou svätou rodinou.“ Bola trochu neštandardná, podobne ako Mária a Jozef. Boli to totiž dve vdovy: stará vdova Noémi a jej mladá nevesta, tiež už vdova, Rút. Tieto dve zarmútené a životom doudierané vdovy prichádzajú do Betlehema a skrze ich príbeh Boh dáva do pohybu udalosti, ktoré o tisíc rokov neskôr privedú do Betlehema inú rodinu. Práve tu sa začína Vianočný príbeh.

Dávno predtým, ako Jozef s Máriou, „svätá rodina,“ vkročili do Betlehema, a dávno predtým, ako proroci vôbec tušili, čo Boh zamýšľa, do Betlehema sa vracala iná rodina. Môžeme ich nazvať tou „prvou svätou rodinou.“ Bola trochu neštandardná, podobne ako Mária a Jozef. Boli to totiž dve vdovy: stará vdova Noémi a jej mladá nevesta, tiež už vdova, Rút. Tieto dve zarmútené a životom doudierané vdovy prichádzajú do Betlehema a skrze ich príbeh Boh dáva do pohybu udalosti, ktoré o tisíc rokov neskôr privedú do Betlehema inú rodinu. Práve tu sa začína Vianočný príbeh.

Dávno predtým, ako Jozef s Máriou, „svätá rodina,“ vkročili do Betlehema, a dávno predtým, ako proroci vôbec tušili, čo Boh zamýšľa, do Betlehema sa vracala iná rodina. Môžeme ich nazvať tou „prvou svätou rodinou.“ Bola trochu neštandardná, podobne ako Mária a Jozef. Boli to totiž dve vdovy: stará vdova Noémi a jej mladá nevesta, tiež už vdova, Rút. Tieto dve zarmútené a životom doudierané vdovy prichádzajú do Betlehema a skrze ich príbeh Boh dáva do pohybu udalosti, ktoré o tisíc rokov neskôr privedú do Betlehema inú rodinu. Práve tu sa začína Vianočný príbeh.

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Je príliš jednoduché v našich previneniach zastať na pol ceste: priznať si vinu, chvíľu sa v nej možno zámerne utápať, a tam skončiť. Lenže takáto ľútosť je impotentná, neplodná, neprinesie život ani zmenu, lebo sa nevysporiadava s koreňom problému. Koľko krát sme sa previnili proti Bohu, proti blízkym, proti vlastnej rodine. A síce sme vyjadrili ľútosť nad našimi činmi a boli sme aj zdrvení ich dôsledkami, no smer sme nezmenili. A chyby sme opakovali. A potom sme ľutovali. A znova dookola. Ako teda premeniť skutočnú ľútosť na skutočné pokánie? Ako z hriechu von? Ako zmeniť smer?

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Je príliš jednoduché v našich previneniach zastať na pol ceste: priznať si vinu, chvíľu sa v nej možno zámerne utápať, a tam skončiť. Lenže takáto ľútosť je impotentná, neplodná, neprinesie život ani zmenu, lebo sa nevysporiadava s koreňom problému. Koľko krát sme sa previnili proti Bohu, proti blízkym, proti vlastnej rodine. A síce sme vyjadrili ľútosť nad našimi činmi a boli sme aj zdrvení ich dôsledkami, no smer sme nezmenili. A chyby sme opakovali. A potom sme ľutovali. A znova dookola. Ako teda premeniť skutočnú ľútosť na skutočné pokánie? Ako z hriechu von? Ako zmeniť smer?

Ezdráš 10
káže Marek Tomašovič

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Je príliš jednoduché v našich previneniach zastať na pol ceste: priznať si vinu, chvíľu sa v nej možno zámerne utápať, a tam skončiť. Lenže takáto ľútosť je impotentná, neplodná, neprinesie život ani zmenu, lebo sa nevysporiadava s koreňom problému. Koľko krát sme sa previnili proti Bohu, proti blízkym, proti vlastnej rodine. A síce sme vyjadrili ľútosť nad našimi činmi a boli sme aj zdrvení ich dôsledkami, no smer sme nezmenili. A chyby sme opakovali. A potom sme ľutovali. A znova dookola. Ako teda premeniť skutočnú ľútosť na skutočné pokánie? Ako z hriechu von? Ako zmeniť smer?

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Je príliš jednoduché v našich previneniach zastať na pol ceste: priznať si vinu, chvíľu sa v nej možno zámerne utápať, a tam skončiť. Lenže takáto ľútosť je impotentná, neplodná, neprinesie život ani zmenu, lebo sa nevysporiadava s koreňom problému. Koľko krát sme sa previnili proti Bohu, proti blízkym, proti vlastnej rodine. A síce sme vyjadrili ľútosť nad našimi činmi a boli sme aj zdrvení ich dôsledkami, no smer sme nezmenili. A chyby sme opakovali. A potom sme ľutovali. A znova dookola. Ako teda premeniť skutočnú ľútosť na skutočné pokánie? Ako z hriechu von? Ako zmeniť smer?

V celej knihe sme videli, ako Boh zachraňuje a obnovuje svoj ľud po každej stránke. Už sú bezpečne späť doma v Zasľúbenej zemi. Chrám je opäť postavený. A tak by sme čakali, že posledný príbeh bude o veľkej žúrke na počesť Boha za jeho milosť. Konečne doma. Už je dobre. Lenže… nebolo dobre. Záver knihy končí smutným zistením: národ je späť, ale tak isto aj jeho hriech. A ten (opäť) ohrozuje ich budúcnosť. Ako sa vysporiadajú so svojou vinou? Ako obstoja pred Bohom, pre ktorým nič neskryjeme?

Ezdráš 9
káže Marek Tomašovič

V celej knihe sme videli, ako Boh zachraňuje a obnovuje svoj ľud po každej stránke. Už sú bezpečne späť doma v Zasľúbenej zemi. Chrám je opäť postavený. A tak by sme čakali, že posledný príbeh bude o veľkej žúrke na počesť Boha za jeho milosť. Konečne doma. Už je dobre. Lenže… nebolo dobre. Záver knihy končí smutným zistením: národ je späť, ale tak isto aj jeho hriech. A ten (opäť) ohrozuje ich budúcnosť. Ako sa vysporiadajú so svojou vinou? Ako obstoja pred Bohom, pre ktorým nič neskryjeme?

Sú povolaní Bohom a cestu majú schválenú na najvyšších miestach. Napriek tomu to
ale neznamená neprítomnosť problémov. História sa opakuje, a tak ako
pri prvej vlne „navrátilcov“, aj táto sa stretáva hneď s dvomi problémami. Ako Boží ľud prekoná tieto problémy na ceste do vlasti?

Ezdráš 8
káže Miroslav Balala

Sú povolaní Bohom a cestu majú schválenú na najvyšších miestach. Napriek tomu to ale neznamená neprítomnosť problémov. História sa opakuje, a tak ako pri prvej vlne „navrátilcov“, aj táto sa stretáva hneď s dvomi problémami. Ako Boží ľud prekoná tieto problémy na ceste do vlasti?

Letnice nie je len zlomová udalosť jednej skupiny ľudí – pre veriacich. Dokonca ani jedného národa, či jednej civilizácie. Ak Ježiš skutočne je na nebeskom tróne, tak pozor! Týka sa to absolutne všetkého a každého. Ak to je objektívne a reálne tak, je jedno čo si o tom myslím ja, či ty.

Skutky apoštolov 2:1-13
káže Tomáš Henžel

Letnice nie je len zlomová udalosť jednej skupiny ľudí – pre veriacich. Dokonca ani jedného národa, či jednej civilizácie. Ak Ježiš skutočne je na nebeskom tróne, tak pozor! Týka sa to absolutne všetkého a každého. Ak to je objektívne a reálne tak, je jedno čo si o tom myslím ja, či ty.

Boh nám nielen hovorí, že čo od nás očakáva, ale sa nám aj stavia po boku a pôsobí v nás to, čo chce dosiahnuť.Kresťanstvo je láska ku Kristovi. Si vzácny pre Boha – je Boh vzácny pre teba?

Malachiáš 1:1-5
káže Ján Henžel

Boh nám nielen hovorí, že čo od nás očakáva, ale sa nám aj stavia po boku a pôsobí v nás to, čo chce dosiahnuť.Kresťanstvo je láska ku Kristovi. Si vzácny pre Boha – je Boh vzácny pre teba?

Ezdráš 7
káže Marek Tomašovič

Konečne v 7. kapitole spoznávame autora knihy: zákonníka Ezdráša. Ako čítame čo sa mu dialo, nedá sa uniknúť podozreniu, že ho po celý čas sprevádzala akási neviditeľná ruka a že nemysliteľné bolo zrazu celkom možné. Všetko sa vydarilo. Ako to je možné? Jeho ruky neboli prázdne.

Konečne v 7. kapitole spoznávame autora knihy: zákonníka Ezdráša. Ako čítame čo sa mu dialo, nedá sa uniknúť podozreniu, že ho po celý čas sprevádzala akási neviditeľná ruka a že nemysliteľné bolo zrazu celkom možné. Všetko sa vydarilo. Ako to je možné? Jeho ruky neboli prázdne.

Ezdráš 5-6
káže Marek Tomašovič

Keď sa pred 2500 rokmi Izraeliti po 50 rokoch v exile vrátili späť do svojej Zasľúbenej zeme, vrátili sa s poverením postaviť Bohu dom. Postaviť chrám, v ktorom Boh bude prebývať. Bola to jeho stavba a oni, spolu s kráľom Kýrom, boli tými, skrze ktorých sa mal tento Boží plán realizovať. Na konci tohto stavebného projektu však získali viac ako len nový chrám pre svojho Boha – získali samotného Boha.

Keď sa pred 2500 rokmi Izraeliti po 50 rokoch v exile vrátili späť do svojej Zasľúbenej zeme, vrátili sa s poverením postaviť Bohu dom. Postaviť chrám, v ktorom Boh bude prebývať. Bola to jeho stavba a oni, spolu s kráľom Kýrom, boli tými, skrze ktorých sa mal tento Boží plán realizovať. Na konci tohto stavebného projektu však získali viac ako len nový chrám pre svojho Boha – získali samotného Boha.

V živote vidíme, že slúžiť Hospodinovi nie je ľahké, pretože sme v mnohých veciach pozastavení, alebo aspoň spomalení. Satan sa nás snaží zastaviť a podobne to robil aj Izraelitom, keď stavali Hospodinovi chrám.

V živote vidíme, že slúžiť Hospodinovi nie je ľahké, pretože sme v mnohých veciach pozastavení, alebo aspoň spomalení. Satan sa nás snaží zastaviť a podobne to robil aj Izraelitom, keď stavali Hospodinovi chrám.

Za veľaváženými ľuďmi neprichádzame len tak, ľahkovážne, bez zastavenia sa. Stretnutia s kráľovnou Alžbetou II. alebo s pani prezidentkou SR sú väčšinou naplánované, majú svoj poriadok a postup. A ak je tomu tak pri ľudských osobnostiach a kráľoch, o čo viac potom pri Bohu, ktorý je Pánom pánov a Kráľom kráľov?

Ezdráš 3
káže Marek Tomašovič

Za veľaváženými ľuďmi neprichádzame len tak, ľahkovážne, bez zastavenia sa. Stretnutia s kráľovnou Alžbetou II. alebo s pani prezidentkou SR sú väčšinou naplánované, majú svoj poriadok a postup. A ak je tomu tak pri ľudských osobnostiach a kráľoch, o čo viac potom pri Bohu, ktorý je Pánom pánov a Kráľom kráľov?

Zoznamy sú dôležité. Keď sa narodíme, všetci sme na matrike zapísaní do dlhého zoznamu v knihe narodených. A nakoniec, keď zomrieme, sme zapísaní do posledného zoznamu v knihe úmrtí. A medzi týmito dvoma zoznamami sa naše mená za celý život ocitnú ešte na mnohých iných zoznamoch. To, na akom zozname sa ocitne naše meno má veľký vplyv na náš život. Je však tvoje meno zapísané v tom najdôležitejšom zozname, na akom sa kedy môže ocitnúť?

Ezdráš 2
káže Marek Tomašovič

Zoznamy sú dôležité. Keď sa narodíme, všetci sme na matrike zapísaní do dlhého zoznamu v knihe narodených. A nakoniec, keď zomrieme, sme zapísaní do posledného zoznamu v knihe úmrtí. A medzi týmito dvoma zoznamami sa naše mená za celý život ocitnú ešte na mnohých iných zoznamoch. To, na akom zozname sa ocitne naše meno má veľký vplyv na náš život. Je však tvoje meno zapísané v tom najdôležitejšom zozname, na akom sa kedy môže ocitnúť?

Mnohí sme pripravení na nový začiatok, ale ten nie a nie prísť. V novom začiatku vidíme novú nádej, cítime v ňom možnosť pre lepšiu budúcnosť. Keď sa zdá, že sa nám celý svet zrútil a pochybnosti o Božej láske začínajú napĺňať naše mysle, vtedy nás Boh prekvapí svojou milosťou. Prináša nový začiatok, no starom mieste. Berie nás späť ku odvekým základom, na ktorých jeho ľudia vždy stáli.

V prvej kázni novej série z kníh Ezdráša a Nehemiáša uvidíme Boha ako toho, ktorý prináša nie len nádej na lepšiu budúcnosť, ale ako on sám je tou Nádejou. Vidíme Boha, ktorý pohne celou svetovou ríšou len preto, aby naplnil svoje zámery spásy, ktoré má pre svoj milovaný ľud.

Ezdráš 1
káže Marek Tomašovič

Mnohí sme pripravení na nový začiatok, ale ten nie a nie prísť. V novom začiatku vidíme novú nádej, cítime v ňom možnosť pre lepšiu budúcnosť. Keď sa zdá, že sa nám celý svet zrútil a pochybnosti o Božej láske začínajú napĺňať naše mysle, vtedy nás Boh prekvapí svojou milosťou. Prináša nový začiatok, no starom mieste. Berie nás späť ku odvekým základom, na ktorých jeho ľudia vždy stáli.

V prvej kázni novej série z kníh Ezdráša a Nehemiáša uvidíme Boha ako toho, ktorý prináša nie len nádej na lepšiu budúcnosť, ale ako on sám je tou Nádejou. Vidíme Boha, ktorý pohne celou svetovou ríšou len preto, aby naplnil svoje zámery spásy, ktoré má pre svoj milovaný ľud.

Žalmy 32:1-11
káže Marek Tomašovič

Každé naše previnenie a krivda, ktorých sa dopustíme voči inému človeku prinášajú do našich vzťahov napätie, pod ktorým sa naše vzťahy lámu. Vznikajú medzi nami pukliny, ktoré – ak s nimi nič neurobíme – prerastajú v priepasti. Čo si však máme počať, keď napätie a pukliny objavíme vo svojom vzťahu s Bohom? Keď zas a znova bojujeme s hriechom a vinou? Chcem nám Boh naozaj odpustiť? Ako si tým môžeme byť istí?

Každé naše previnenie a krivda, ktorých sa dopustíme voči inému človeku prinášajú do našich vzťahov napätie, pod ktorým sa naše vzťahy lámu. Vznikajú medzi nami pukliny, ktoré – ak s nimi nič neurobíme – prerastajú v priepasti. Čo si však máme počať, keď napätie a pukliny objavíme vo svojom vzťahu s Bohom? Keď zas a znova bojujeme s hriechom a vinou? Chcem nám Boh naozaj odpustiť? Ako si tým môžeme byť istí?

Každé naše previnenie a krivda, ktorých sa dopustíme voči inému človeku prinášajú do našich vzťahov napätie, pod ktorým sa naše vzťahy lámu. Vznikajú medzi nami pukliny, ktoré – ak s nimi nič neurobíme – prerastajú v priepasti. Čo si však máme počať, keď napätie a pukliny objavíme vo svojom vzťahu s Bohom? Keď zas a znova bojujeme s hriechom a vinou? Chcem nám Boh naozaj odpustiť? Ako si tým môžeme byť istí?

Každé naše previnenie a krivda, ktorých sa dopustíme voči inému človeku prinášajú do našich vzťahov napätie, pod ktorým sa naše vzťahy lámu. Vznikajú medzi nami pukliny, ktoré – ak s nimi nič neurobíme – prerastajú v priepasti. Čo si však máme počať, keď napätie a pukliny objavíme vo svojom vzťahu s Bohom? Keď zas a znova bojujeme s hriechom a vinou? Chcem nám Boh naozaj odpustiť? Ako si tým môžeme byť istí?

Žalmy 16:1-11
káže Marek Tomašovič

Je tu obdobie letných dovolenie. Vieme celkom dobre ako zregenerovať svoje telo, ale ako sa môže zregenerovať aj naše srdce? Lebo nejde nám napokon práve o toto na každej dovolenke? – aby pookrial náš duch? Dobre vieme, že môžeme spať koľko chceme a jesť čo len chceme, ale naše srdce môže ostať rovnako nepokojné, ako na začiatku. V 16. žalme vidíme kráľa Dávida, ktorý si pred Bohom občerstvuje svoju dušu. Ako sa to robí? Ako môže toto leto nie len oddychovať naše telo pod lúčmi slnka, ale ako môže naša duša oddychovať pod lúčmi Božej lásky?

Je tu obdobie letných dovolenie. Vieme celkom dobre ako zregenerovať svoje telo, ale ako sa môže zregenerovať aj naše srdce? Lebo nejde nám napokon práve o toto na každej dovolenke? – aby pookrial náš duch? Dobre vieme, že môžeme spať koľko chceme a jesť čo len chceme, ale naše srdce môže ostať rovnako nepokojné, ako na začiatku. V 16. žalme vidíme kráľa Dávida, ktorý si pred Bohom občerstvuje svoju dušu. Ako sa to robí? Ako môže toto leto nie len oddychovať naše telo pod lúčmi slnka, ale ako môže naša duša oddychovať pod lúčmi Božej lásky?

„Slovo na záver všetkého, čo si počul: … toto je povinnosť každého človeka!“ (kapitola 12, verš 13). Záverečná múdrosť Koheleta, ako žiť naplno v prchavom svete, nespočíva v nejakej novej technike dýchania, mindfulness, meditácie, pozitívneho myslenia, spoločenského aktivizmu, v spoločenskej spravodlivosti, ale v spoznaní a prijatí našej povinnosti, ktorú máme pred Bohom. A táto (jedna) povinnosť má dva rozmery: Boha sa boj a zachovávaj jeho prikázania.

„Slovo na záver všetkého, čo si počul: … toto je povinnosť každého človeka!“ (kapitola 12, verš 13). Záverečná múdrosť Koheleta, ako žiť naplno v prchavom svete, nespočíva v nejakej novej technike dýchania, mindfulness, meditácie, pozitívneho myslenia, spoločenského aktivizmu, v spoločenskej spravodlivosti, ale v spoznaní a prijatí našej povinnosti, ktorú máme pred Bohom. A táto (jedna) povinnosť má dva rozmery: Boha sa boj a zachovávaj jeho prikázania.

Dalo by sa povedať, že život človeka je akoby cesta zo svetla sveta do tmy smrti. V okamihu narodenia je náš svet zaplavený svetlom a vo chvíli smrti sa nad nami zatiahne opona tmy. V obrazoch Koheleta, byť na slnku znamená žiť a byť v tme znamená nežiť, byť mŕtvy. Je možné žiť plný život vo svete ubúdajúceho svetla?

Dalo by sa povedať, že život človeka je akoby cesta zo svetla sveta do tmy smrti. V okamihu narodenia je náš svet zaplavený svetlom a vo chvíli smrti sa nad nami zatiahne opona tmy. V obrazoch Koheleta, byť na slnku znamená žiť a byť v tme znamená nežiť, byť mŕtvy. Je možné žiť plný život vo svete ubúdajúceho svetla?

Budúcnosť je nejasná a neznáma. No ani to nám však nebráni v tom, aby sme si plánovali dovolenky, sporili na auto, alebo brali 30-ročné hypotéky. Je možné žiť plný život, keď toho tak veľa nevieme? Kohelet, staroveký mudrc, nám v dnešnom texte pozerá priamo do očí a pokojne hovorí: „Aj keď budeš mať väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci… stále to nebude stačiť. Aj tá má u človeka svoje limity. Múdry človek vie, že nevie.“ Ako teda žiť plný život, keď nevieme…?

Budúcnosť je nejasná a neznáma. No ani to nám však nebráni v tom, aby sme si plánovali dovolenky, sporili na auto, alebo brali 30-ročné hypotéky. Je možné žiť plný život, keď toho tak veľa nevieme? Kohelet, staroveký mudrc, nám v dnešnom texte pozerá priamo do očí a pokojne hovorí: „Aj keď budeš mať väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci… stále to nebude stačiť. Aj tá má u človeka svoje limity. Múdry človek vie, že nevie.“ Ako teda žiť plný život, keď nevieme…?

V deviatej kapitole vidíme akýsi „koncentrát“ celej knihy Qoheleta. Všetko čo sa zatiaľ Qohelet snažil povedať tu nájdeme zhrnuté a zhustené, ako taká uťahujúca sa špirála. Najprv nám Qohelet pripomenie prchavosť života, potom poukáže na plnosť Boha a na záver upriami našu pozornosť na prijatie Krista. Všetci lebo túžime po plnom živote v tomto prchavom svete a Qohelet nás dnes bude volať k tomu, aby sme svoj prchavý život zložili do Božích rúk, lebo len ho on dokáže naplniť.

V deviatej kapitole vidíme akýsi „koncentrát“ celej knihy Qoheleta. Všetko čo sa zatiaľ Qohelet snažil povedať tu nájdeme zhrnuté a zhustené, ako taká uťahujúca sa špirála. Najprv nám Qohelet pripomenie prchavosť života, potom poukáže na plnosť Boha a na záver upriami našu pozornosť na prijatie Krista. Všetci lebo túžime po plnom živote v tomto prchavom svete a Qohelet nás dnes bude volať k tomu, aby sme svoj prchavý život zložili do Božích rúk, lebo len ho on dokáže naplniť.

Či už sa teda pozeráme na bunky nášho tela, alebo čítame Božie slovo, alebo sa len pozrieme okolo seba, sme neúprosne konfrontovaní s realitou: smrť si počká na každého z nás a nikto jej neunikne. Toto si uvedomil a vzal k srdcu aj Kohelet, mudrc z dávnych čias, ktorý hľadá plnosť života. Všade, kam sa zatiaľ pozrel uvidel márnosť. Teraz obracia zrak ku samému koncu, ku smrti. A nachádza v nej nečakaného spojenca. Dnes nás bude Qohelet učiť o tom, ako nám sama smrť dáva múdrosť do života.

Či už sa teda pozeráme na bunky nášho tela, alebo čítame Božie slovo, alebo sa len pozrieme okolo seba, sme neúprosne konfrontovaní s realitou: smrť si počká na každého z nás a nikto jej neunikne. Toto si uvedomil a vzal k srdcu aj Kohelet, mudrc z dávnych čias, ktorý hľadá plnosť života. Všade, kam sa zatiaľ pozrel uvidel márnosť. Teraz obracia zrak ku samému koncu, ku smrti. A nachádza v nej nečakaného spojenca. Dnes nás bude Qohelet učiť o tom, ako nám sama smrť dáva múdrosť do života.

Ako Kohelet pozoruje svet okolo seba, vidí človeka, ktorý sa snaží žiť naplno v tomto prchavom svete, ktorý je pod Božou kliatbou. Vidí dve veci – jednu dobrú a druhú zlú: človeka, ktorý sa teší zo svojej práce a človeka, ktorý síce veľa pracuje, no radosť mu uniká. A tak Kohelet prichádza ku dôležitému poznaniu: v tomto prchavom svete práca človeka nenaplní. Pozrime sa teda spolu s ním na to, ako môže byť práca zdrojom radosti a nie márnosti.

Ako Kohelet pozoruje svet okolo seba, vidí človeka, ktorý sa snaží žiť naplno v tomto prchavom svete, ktorý je pod Božou kliatbou. Vidí dve veci – jednu dobrú a druhú zlú: človeka, ktorý sa teší zo svojej práce a človeka, ktorý síce veľa pracuje, no radosť mu uniká. A tak Kohelet prichádza ku dôležitému poznaniu: v tomto prchavom svete práca človeka nenaplní. Pozrime sa teda spolu s ním na to, ako môže byť práca zdrojom radosti a nie márnosti.

Kohelet sa vo štvrtej kapitole obzerá okolo seba a vidí, ako naša vzájomná ľudská závisť ničí a kazí tento svet – a prispieva ku márnivosti, t.j. ku neuchopiteľnosti, nenaplniteľnosti, nášho pozemského života. A predkladá nám tu dva spôsoby života: ten s plnými rukami námahy a ten s otvorenou rukou pokoja. Len jeden z nich povedie ku plnému životu.

Kohelet sa vo štvrtej kapitole obzerá okolo seba a vidí, ako naša vzájomná ľudská závisť ničí a kazí tento svet – a prispieva ku márnivosti, t.j. ku neuchopiteľnosti, nenaplniteľnosti, nášho pozemského života. A predkladá nám tu dva spôsoby života: ten s plnými rukami námahy a ten s otvorenou rukou pokoja. Len jeden z nich povedie ku plnému životu.

Byť v správnom čase na správnom mieste je často kľúčom k úspechu. A zároveň, ak sa nad tým úprimne zamyslíme, zistíme, že čas a miesto – tieto dve najdôležitejšie koordináty nášho života – vôbec nemáme vo svojich rukách. Toto si uvedomil aj Qohelet, náš učiteľ, s ktorým tieto týždne hľadáme zmysel a podstatu života. Aj dnes sa postupne sa od neho učíme tajomstvu toho, ako žiť plný život v prchavom svete.

Byť v správnom čase na správnom mieste je často kľúčom k úspechu. A zároveň, ak sa nad tým úprimne zamyslíme, zistíme, že čas a miesto – tieto dve najdôležitejšie koordináty nášho života – vôbec nemáme vo svojich rukách. Toto si uvedomil aj Qohelet, náš učiteľ, s ktorým tieto týždne hľadáme zmysel a podstatu života. Aj dnes sa postupne sa od neho učíme tajomstvu toho, ako žiť plný život v prchavom svete.

Kohelet sa len tak ľahko nevzdá. V jeho dnešnom pokračovaní bádania po zmysle života uvidíme, ako sa ho snažil nájsť pri pohľade to svojej minulosti (na to, čo dosiahol a zažil) – a jediné čo našiel, bola márnosť. Tak potom sa Qohelet pozrel do budúcnosti (na to, čo príde) – a hľa, ďalšia márnosť. A medzi týmito dvoma márnosťami našiel objavil pravý zisk – taký, ktorého sa márnosť nedotkla. Objavil miesto, na ktorom človek môže zakúsiť plný život v prchavom svete.

Kohelet sa len tak ľahko nevzdá. V jeho dnešnom pokračovaní bádania po zmysle života uvidíme, ako sa ho snažil nájsť pri pohľade to svojej minulosti (na to, čo dosiahol a zažil) – a jediné čo našiel, bola márnosť. Tak potom sa Qohelet pozrel do budúcnosti (na to, čo príde) – a hľa, ďalšia márnosť. A medzi týmito dvoma márnosťami našiel objavil pravý zisk – taký, ktorého sa márnosť nedotkla. Objavil miesto, na ktorom človek môže zakúsiť plný život v prchavom svete.

Posledný rok nám ukázal, aký dokáže byť svet prchavý. Ako sa zo dňa na deň zrušia naše prepracované plány, ako z týždňa na týždeň ochorie úplne zdravý človek, ako z mesiaca na mesiac zomierajú generácie ľudí. Posledné mesiace nás donútili naučiť sa žiť zo dňa na deň. Bol to rok, kedy sme prestali plánovať, postupne sme prestali snívať a zostali sme len čakať. Žijeme v prchavom svete, ktorý nemáme pod kontrolou. Staroveký Kazateľ má múdrosť, ktorá nám môže pomôcť nielen prežiť tento svet, ale v ňom aj skutočne žiť. Vydržíme však s ním na tejto náročnej ceste až dokonca?

Posledný rok nám ukázal, aký dokáže byť svet prchavý. Ako sa zo dňa na deň zrušia naše prepracované plány, ako z týždňa na týždeň ochorie úplne zdravý človek, ako z mesiaca na mesiac zomierajú generácie ľudí. Posledné mesiace nás donútili naučiť sa žiť zo dňa na deň. Bol to rok, kedy sme prestali plánovať, postupne sme prestali snívať a zostali sme len čakať. Žijeme v prchavom svete, ktorý nemáme pod kontrolou. Staroveký Kazateľ má múdrosť, ktorá nám môže pomôcť nielen prežiť tento svet, ale v ňom aj skutočne žiť. Vydržíme však s ním na tejto náročnej ceste až dokonca?

Od začiatku pandémie ubehol už viac ako rok a niektorí ľudia označujú tento rok covidu ako „stratený rok“. Rok, kedy sme stratili naše plány a sny; rok, kedy niektorí stratili svojich blízkych; rok, kedy mnohí stratili prácu; rok, kedy mnohí spoznali depresiu; rok, kedy sa nebolo v lete na dovolenke či v zime na lyžovačke; rok, kedy niektorí stratili vysnívanú svadbu; naše deti zase stratili rok, ktorý im už nikto nevráti späť. Dnes saspolu pozrieme nie na stratený rok, ale na stratený deň. Tak by sa totiž dala opísať veľkonočná sobota: ten prázdny a častokrát opomenutý deň medzi Veľkým piatkom a Nedeľou vzkriesenia.

Od začiatku pandémie ubehol už viac ako rok a niektorí ľudia označujú tento rok covidu ako „stratený rok“. Rok, kedy sme stratili naše plány a sny; rok, kedy niektorí stratili svojich blízkych; rok, kedy mnohí stratili prácu; rok, kedy mnohí spoznali depresiu; rok, kedy sa nebolo v lete na dovolenke či v zime na lyžovačke; rok, kedy niektorí stratili vysnívanú svadbu; naše deti zase stratili rok, ktorý im už nikto nevráti späť. Dnes saspolu pozrieme nie na stratený rok, ale na stratený deň. Tak by sa totiž dala opísať veľkonočná sobota: ten prázdny a častokrát opomenutý deň medzi Veľkým piatkom a Nedeľou vzkriesenia.

Po celom svete dnes kresťania oslavujú Kvetnú nedeľu – nedeľa pred Veľkou nocou, kedy Pán Ježiš slávnostne vstúpil do Jeruzalema a tak dal do pohybu sled udalostí, ktoré viedli ku krížu Veľkého Piatku. Dnes sa spolu pozrieme na tento známy príbeh o tom, ako Ježiš na oslici vstupuje do Jeruzalema a ľudia okolo sa radujú a mávajú ratolesťami. No to, čo dnes uvidíme je, že Ježiš nebol prvým nastupujúcim kráľom, ktorý takýmto spôsobom vstúpil do Jeruzalema. Naopak, Ježiš tu napodobňuje a napokon prevyšuje niekoho iného.

Po celom svete dnes kresťania oslavujú Kvetnú nedeľu – nedeľa pred Veľkou nocou, kedy Pán Ježiš slávnostne vstúpil do Jeruzalema a tak dal do pohybu sled udalostí, ktoré viedli ku krížu Veľkého Piatku. Dnes sa spolu pozrieme na tento známy príbeh o tom, ako Ježiš na oslici vstupuje do Jeruzalema a ľudia okolo sa radujú a mávajú ratolesťami. No to, čo dnes uvidíme je, že Ježiš nebol prvým nastupujúcim kráľom, ktorý takýmto spôsobom vstúpil do Jeruzalema. Naopak, Ježiš tu napodobňuje a napokon prevyšuje niekoho iného.

Aká má byť vnútorná dynamika medzi pastierom-starším a Božím stádom, ktoré je zverené do jeho starostlivosti. Inými slovami: aký má byť vzájomný vzťah medzi starším zboru a členom zboru. Autor listu Hebrejom hovorí, aby svoju službu vykonávali s radosťou a nie so vzdychaním, lebo to by zboru neprospelo.

Aká má byť vnútorná dynamika medzi pastierom-starším a Božím stádom, ktoré je zverené do jeho starostlivosti. Inými slovami: aký má byť vzájomný vzťah medzi starším zboru a členom zboru. Autor listu Hebrejom hovorí, aby svoju službu vykonávali s radosťou a nie so vzdychaním, lebo to by zboru neprospelo.

Čo je úlohou pastierov-starších a ako ju majú vykonávať? Alebo ak by sme chceli pokračovať v pôvodnej metafore: ak sme minulú nedeľu hovorili o ich životopise, dnes budeme hovoriť o ich náplni práce. Spolu uvidíme, že pastieri-starší vykonávajú svoju službu v prvom rade podľa príkladu najvyššieho Pastiera a to službou cez Božie živé slovo.

Čo je úlohou pastierov-starších a ako ju majú vykonávať? Alebo ak by sme chceli pokračovať v pôvodnej metafore: ak sme minulú nedeľu hovorili o ich životopise, dnes budeme hovoriť o ich náplni práce. Spolu uvidíme, že pastieri-starší vykonávajú svoju službu v prvom rade podľa príkladu najvyššieho Pastiera a to službou cez Božie živé slovo.

Minulú nedeľu sme začali hovoriť o vodcoch v Cirkvi, ktorých Biblia označuje slovami ako starší, biskup, alebo pastier. Ale aké vlastnosti a zručnosti by vodcovia v Cirkvi mali mať? Keď rozmýšľame nad starším nášho zboru, čo by mal vedieť, čo by mal vedieť spraviť, s čím by mal mať skúsenosť? Ak by si si mal písať životopis na „pozíciu“ staršieho zboru, čím by mal v očiach zboru zabodovať? Čo má zbor hľadať u svojich vodcoch a čo má od nich očakávať?

Minulú nedeľu sme začali hovoriť o vodcoch v Cirkvi, ktorých Biblia označuje slovami ako starší, biskup, alebo pastier. Ale aké vlastnosti a zručnosti by vodcovia v Cirkvi mali mať? Keď rozmýšľame nad starším nášho zboru, čo by mal vedieť, čo by mal vedieť spraviť, s čím by mal mať skúsenosť? Ak by si si mal písať životopis na „pozíciu“ staršieho zboru, čím by mal v očiach zboru zabodovať? Čo má zbor hľadať u svojich vodcoch a čo má od nich očakávať?

Ako by ste vysvetlili ľuďom mimo cirkevného prostredia (ale často aj nám samotným), čo je to staršovstvo? Ako by ste ho opísali? Sú starší vodcovia, alebo vedúci? Možno také modernejšie slovo ‚lídri‘? Alebo je starší akýsi šéf, úsekový vedúci, majster smeny? Či skôr manažéri zboru, alebo páni predstavení, či nejakí papaláši? Alebo je to označenie pre tých, ktorí sa venujú službe seniorov? Začíname sériu štryroch kázní, ktoré by nám mali pomôcť nájsť odpovede na (nielen) tieto otázky.

Ako by ste vysvetlili ľuďom mimo cirkevného prostredia (ale často aj nám samotným), čo je to staršovstvo? Ako by ste ho opísali? Sú starší vodcovia, alebo vedúci? Možno také modernejšie slovo ‚lídri‘? Alebo je starší akýsi šéf, úsekový vedúci, majster smeny? Či skôr manažéri zboru, alebo páni predstavení, či nejakí papaláši? Alebo je to označenie pre tých, ktorí sa venujú službe seniorov? Začíname sériu štryroch kázní, ktoré by nám mali pomôcť nájsť odpovede na (nielen) tieto otázky.

V Exodus 19 naplnenie Božieho sľubu Mojžišovi: Izraeliti dorazil ku vrchu, na ktorom ani nie pred rokom, Mojžiš pásol Jitrove stádo a stretol Boha v horiacom kre. Konečne prišli na Boží vrch Horeb, známy aj ako Sinaj. Celý tento čas Izraeliti putovali z Egypta nie do Zasľúbenej zeme (tá je ešte stále pred nimi), ale na vrch Sinaj. Tu sa mali stretnúť so svojim Bohom. Tu sa z nich stal národ a tu sa YHWH stal ich Bohom.

V Exodus 19 naplnenie Božieho sľubu Mojžišovi: Izraeliti dorazil ku vrchu, na ktorom ani nie pred rokom, Mojžiš pásol Jitrove stádo a stretol Boha v horiacom kre. Konečne prišli na Boží vrch Horeb, známy aj ako Sinaj. Celý tento čas Izraeliti putovali z Egypta nie do Zasľúbenej zeme (tá je ešte stále pred nimi), ale na vrch Sinaj. Tu sa mali stretnúť so svojim Bohom. Tu sa z nich stal národ a tu sa YHWH stal ich Bohom.

Boh viedol izraelský národ z otroctva Egyptu do slobody Zasľúbenej zeme cez skúšky púšte – tam, na púšti, cvičil a skúšal ich vieru, aby sa mu naučili dôverovať a verne nasledovať. Lebo len tak budú môcť vstúpiť do krajiny, ktorá oplýva medom a mliekom. Len tak zakúsia skutočný shalom, ktorý im Boh chystá. Naša viera na púšti života porastie len vtedy, ak budeme žť v komunite, v ktorej budú prítomní schopní vodcovia.

Boh viedol izraelský národ z otroctva Egyptu do slobody Zasľúbenej zeme cez skúšky púšte – tam, na púšti, cvičil a skúšal ich vieru, aby sa mu naučili dôverovať a verne nasledovať. Lebo len tak budú môcť vstúpiť do krajiny, ktorá oplýva medom a mliekom. Len tak zakúsia skutočný shalom, ktorý im Boh chystá. Naša viera na púšti života porastie len vtedy, ak budeme žť v komunite, v ktorej budú prítomní schopní vodcovia.

Doteraz Boh skúšal a cvičil vieru izraelského národu cez ohrozenia života pre nedostatok vody a chleba. Teraz ich bude skúšať ohrozením života skrze nebezpečenstvo nepriateľského národa. Čaká ich ich prvý boj, ich prvá vojna. Bude Hospodin, YHWH, medzi nimi? Dokáže aj tu zachrániť?

Doteraz Boh skúšal a cvičil vieru izraelského národu cez ohrozenia života pre nedostatok vody a chleba. Teraz ich bude skúšať ohrozením života skrze nebezpečenstvo nepriateľského národa. Čaká ich ich prvý boj, ich prvá vojna. Bude Hospodin, YHWH, medzi nimi? Dokáže aj tu zachrániť?

Izraelský národ počas svojho putovania púšťou slepo počúval svoj smäd a doviedlo ho to takmer ku smrti. Riešením však nie je ani ignorovať smäd, ale cvičiť ho, aby nás viedol nie ku smrti, ale k životu.

Izraelský národ počas svojho putovania púšťou slepo počúval svoj smäd a doviedlo ho to takmer ku smrti. Riešením však nie je ani ignorovať smäd, ale cvičiť ho, aby nás viedol nie ku smrti, ale k životu.

Každé ráno počas 40tich rokov dával Boh izraelitom mannu. Denný chlieb každý deň okrem jedného dňa – vtedy nebol žiadny chlieb. Vtedy tým darom pre nich bol čas s ich Bohom. Boh ich učil nové veci o sebe a o nich: v jeho prítomnosti môžu zakúsiť skutočný odpočinok a oddych. Nie len nečinnosť od práce, ale pokoj, naplnenie, úplnosť a celistvosť. Tým všetkým je šabbat – prítomnosť samotného Boha. Predstavte si, ako to muselo znieť v ušiach bývalých otrokov! Šabbat je pozvaním do Božej radosti!

Každé ráno počas 40tich rokov dával Boh izraelitom mannu. Denný chlieb každý deň okrem jedného dňa – vtedy nebol žiadny chlieb. Vtedy tým darom pre nich bol čas s ich Bohom. Boh ich učil nové veci o sebe a o nich: v jeho prítomnosti môžu zakúsiť skutočný odpočinok a oddych. Nie len nečinnosť od práce, ale pokoj, naplnenie, úplnosť a celistvosť. Tým všetkým je šabbat – prítomnosť samotného Boha. Predstavte si, ako to muselo znieť v ušiach bývalých otrokov! Šabbat je pozvaním do Božej radosti!

Boh vedie izraelský národ na púšť, aby ho tam naučil mu dôverovať a spoliehať sa na neho. A to isté potrebujeme aj my, aby sme ustáli výzvy života, naša viera musí rásť. A viera veľmi dobre nerastie so šálkou kávy na pohodlnom gauči v upratanej obývačke. Viera, ktorá Bohu dôveruje a sa na neho spolieha, rastie na púšti. Viera je akoby rastlina, ktorá najlepšie rastie v tých najhorších podmienkach.

Boh vedie izraelský národ na púšť, aby ho tam naučil mu dôverovať a spoliehať sa na neho. A to isté potrebujeme aj my, aby sme ustáli výzvy života, naša viera musí rásť. A viera veľmi dobre nerastie so šálkou kávy na pohodlnom gauči v upratanej obývačke. Viera, ktorá Bohu dôveruje a sa na neho spolieha, rastie na púšti. Viera je akoby rastlina, ktorá najlepšie rastie v tých najhorších podmienkach.

Izraelský národ sa napokon ocitol vo vyhnanstve. Povedať, že mu „bolo ťažko“ je zľahčením situácie. Stratili všetko, čo mali. Preto Boh posiela svojho proroka, aby ich potešil a povzbudil. Ale nie prázdnymi slovami, ktoré sú len zbožným želaním a pozitívnym myslením. Chce, aby mali skutočnú a pevnú nádej. Maličkí ľudia potrebujú uvidieť velikánskeho Boha.

Izraelský národ sa napokon ocitol vo vyhnanstve. Povedať, že mu „bolo ťažko“ je zľahčením situácie. Stratili všetko, čo mali. Preto Boh posiela svojho proroka, aby ich potešil a povzbudil. Ale nie prázdnymi slovami, ktoré sú len zbožným želaním a pozitívnym myslením. Chce, aby mali skutočnú a pevnú nádej. Maličkí ľudia potrebujú uvidieť velikánskeho Boha.

Nádej – buď vás udrží pri živote, alebo vás zabije. Určite ste aj vy už počuli také rady, ako „Nedúfaj a nebudeš sklamaný“, alebo „Očakávania ti prinesú len sklamanie“. A kto z nás už nezažil sklamania? No zároveň život bez nádeje si nevieme predstaviť. Tak ako teda? Nádej zabíja alebo zachraňuje? Ježiš, Nový kráľ, prichádza s Nádejou, ktorá dáva život.

Nádej – buď vás udrží pri živote, alebo vás zabije. Určite ste aj vy už počuli také rady, ako „Nedúfaj a nebudeš sklamaný“, alebo „Očakávania ti prinesú len sklamanie“. A kto z nás už nezažil sklamania? No zároveň život bez nádeje si nevieme predstaviť. Tak ako teda? Nádej zabíja alebo zachraňuje? Ježiš, Nový kráľ, prichádza s Nádejou, ktorá dáva život.

Blíži sa 21. december – zimný slnovrat. Deň, kedy sa Slnko začne vracať. Kedy sa dni začnú pomaly, ale isto, opäť predlžovať a svetla vo svete začne opäť pribúdať. Niet divu, že kresťania sa rozhodli oslavovať Kristov príchod práve okolo najtemnejšieho dňa v roku. Lebo počas Adventu si pripomíname príchod Božieho Svetla do Temnoty nášho sveta.

Blíži sa 21. december – zimný slnovrat. Deň, kedy sa Slnko začne vracať. Kedy sa dni začnú pomaly, ale isto, opäť predlžovať a svetla vo svete začne opäť pribúdať. Niet divu, že kresťania sa rozhodli oslavovať Kristov príchod práve okolo najtemnejšieho dňa v roku. Lebo počas Adventu si pripomíname príchod Božieho Svetla do Temnoty nášho sveta.

Život kresťanskej viery je náročný, lebo z veľkej časti za zakladá na slove a sľuboch, na veciach, ktoré ešte úplne nie sú, ale veríme a očakávame, že budú. Advent toto celkom dobre zachytáva. A Boh veľmi dobre vie, že viera nie je ľahká. Preto našej viere „pomáha“ a dáva nám „znamenia“, ktoré majú posilniť našu vieru a dôveru v jeho slová a sľuby.

Život kresťanskej viery je náročný, lebo z veľkej časti za zakladá na slove a sľuboch, na veciach, ktoré ešte úplne nie sú, ale veríme a očakávame, že budú. Advent toto celkom dobre zachytáva. A Boh veľmi dobre vie, že viera nie je ľahká. Preto našej viere „pomáha“ a dáva nám „znamenia“, ktoré majú posilniť našu vieru a dôveru v jeho slová a sľuby.

Pravidlá v živote vôbec nie sú zlé, v niektorých situáciách sú priam nevyhnutné. Asi každému sa stalo, že hral hru, pri ktorej neboli jasné pravidlá. Bolo to plné chaosu. Ale ako to je s vierou a našou duchovnou cestou? Akými pravidlami sa riadime pri nasledovaní Krista? Čo sú tie naše „pravidlá hry/života“ pre učeníka Ježiša Krista? To je otázka, ktorú sa Ježiša opýtal jeden odborník na zákon.

Pravidlá v živote vôbec nie sú zlé, v niektorých situáciách sú priam nevyhnutné. Asi každému sa stalo, že hral hru, pri ktorej neboli jasné pravidlá. Bolo to plné chaosu. Ale ako to je s vierou a našou duchovnou cestou? Akými pravidlami sa riadime pri nasledovaní Krista? Čo sú tie naše „pravidlá hry/života“ pre učeníka Ježiša Krista? To je otázka, ktorú sa Ježiša opýtal jeden odborník na zákon.

Dôverujme viacej tomu, čo hovorí a koná Boh, než tomu, čo vidíme okolo seba